PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na:

• Funkčné,
• Nefunkčné,
• Technické.

Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:

Funkčné požiadavky používajú konvenciu:                        ID_ číslo

Nefunkčné požiadavky používajú konvenciu:                    NP_ číslo

Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Kontext ku projektu z pohľadu národnej stratégie

Slovenská republika implementovala strategickú prioritu Manažment údajov vo verejnej správe od roku 2017. Jedným z cieľov bolo zaviesť zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy podľa princípu „jeden-krát a dosť“ a umožniť občanom a podnikateľom prístup k údajom zo štátnych systémov prostredníctvom Informačného systému Manažment osobných údajov (IS MOU). Tento systém bol vyvinutý a nasadený do predprodukčnej prevádzky na konci roku 2023.

IS MOU predstavuje nový prístup k digitálnym verejným službám, ktoré sú bezpečnejšie, užitočnejšie a rešpektujú právo občana na súkromie. Občania a podnikatelia získavajú prístup k údajom evidovaným štátom vo strojovo-spracovateľnej podobe. Okrem prístupu môžu občania súkromne manipulovať so svojimi údajmi, zdieľať ich s tretími stranami, používať ich v službách súkromného sektora alebo reklamovať nezrovnalosti.

Riešenie zabezpečuje prístup k aktuálnym údajom a technickému udeľovaniu súhlasov na ich prístup.

Projekt MOU prakticky aplikuje princípy nariadenia GDPR a zvyšuje ochranu osobných údajov. Koncept MOU je širší ako GDPR a zahŕňa nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby. Poskytuje rozšírené práva, ako napríklad právo na "logovanie prístupov k údajom".

V digitálnom priestore verejnej správy občan riadi výmenu údajov, čo vytvára priestor pre nové a inovatívne služby v súkromnom sektore. Integrovaním údajov v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry fyzická aj právnická osoba ako podnikateľ v oblasti pôdohospodárstva - žiadateľ získa prehľad o všetkých dátach týkajúcich sa dotácií poskytovaných zo strany PPA, najmä dáta týkajúce sa podaných žiadostí a výšky vyplatenej dotácie. To predstavuje dôležitú súčasť celkovej architektúry e-Governmentu, ktorá prepojí dátové nástroje s používateľom a jeho interakciou s verejnou správou.

Na úrovni EÚ sa taktiež rieši téma dát v digitálnom priestore verejnej správy. Európsky parlament schválil revíziu nariadenia eIDAS, ktorá zavádza iniciatívu Digitálna peňaženka (EU digital identity wallet - EUDIW). Tento rámec umožní občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty zo svojich peňaženiek európskej digitálnej identity. To umožní občanom pristupovať k online službám na základe ich národnej digitálnej identity, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Predpokladom pre použitie EUDI Wallet je sprístupnenie alebo integrácia produkčných údajov z jednotlivých dokladov (t. j. preukazov, potvrdení,  licencií, certifikátov) evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, vrátane systémov PPA, na IS MOU, keďže IS MOU predstavuje technologický základ pre EUDIW.

Informačný systém MOU navyše umožňuje poskytovanie údajov aj na základe dlhodobého súhlasu. Integráciou viacerých komponentov MOU možno vytvoriť Univerzálnu elektronickú peňaženku, ktorá umožní obyvateľom Slovenska používať elektronické doklady aj v celej EÚ.

Kontext ku projektu z pohľadu stratégie MPaRV SR

Motiváciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len “MPaRV”) je naplniť strategický cieľ zníženia časovej a finančnej náročnosti administratívy spojenej s výkonom povolania farmár.

MPaRV v súčasnosti vyvíja Informačný systém IS Farmár (isvs_14604), ktorý má ako jeden z hlavných cieľov naplniť povinnosti MPRV SR vyplývajúce zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“), vytvorením:

• moderného riešenia s konzistentnou,
• interoperabilnou a integrovanou databázou údajov a
• zabezpečením výmeny jej údajov a prenosu údajov medzi farmármi, inštitúciami v rámci SR a v rámci členských štátov EÚ,
• spoločne so zjednodušením a znížením administratívnej záťaže na strane farmárov a 
• zlepšením podnikateľského prostredia v poľnohospodárskej prvovýrobe.

Tým sa zabezpečí prístup ku dôležitým údajom, ktoré sú nevyhnutné pre strategické rozhodovanie v agrosektore. Tento informačný systém bude slúžiť ako centrálny zdroj informácií o legislatívnych zmenách, poveternostných podmienkach, trhových cenách, dotačných schémach a ďalších relevantných témach, čo farmárom umožní lepšie sa orientovať v dynamickom prostredí poľnohospodárstva a efektívnejšie reagovať na zmeny. Súčasťou informačného systému farmára je webový portál pre farmárov, ktorý bude podporovať širšie využívanie digitálnych technológií, čím zvýši digitálnu gramotnosť farmárov a uľahčí ich prechod na moderné technológie, ktoré môžu zlepšiť produktivitu a efektivitu ich činností. Zároveň bude zahŕňať rôzne nástroje a aplikácie, ktoré farmárom pomôžu lepšie spravovať ich aktivity, od plánovania výsadby až po sledovanie produkcie a predaja.

Ďalším dôležitým cieľom projektu je posilnenie komunikácie medzi farmármi a štátnymi inštitúciami. Portál zlepší obojsmernú komunikáciu, čím prispeje k efektívnejšiemu plneniu povinností zo strany farmárov a k lepšiemu riadeniu a monitorovaniu agrosektora zo strany štátnych orgánov. Transparentnosť a efektívnosť tejto komunikácie je kľúčová pre ďalší rozvoj sektora. Komplexný informačný systém farmára tiež prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského agrosektora na domácom aj medzinárodnom trhu. Lepší prístup k informáciám, modernizácia procesov a zníženie administratívnej záťaže umožnia farmárom rýchlejšie a informovanejšie rozhodovanie, čo povedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a lepším hospodárskym výsledkom.

Navrhované riešenie projektu je komplexným vylepšením súčasného stavu informačných systémov, ktoré podporuje činnosti MPaRV. Projekt sa zameriava na modernizáciu existujúcej infraštruktúry, zvýšenie efektivity procesov a zabezpečenie interoperability s ďalšími informačnými systémami verejnej správy. Dôležitou integráciou je prepojenie informačných systémov s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej len “PPA”), ktorá vedie Jednotný register žiadateľov, ako fundamentálny zdrojový register s komplexnou databázou informácií týkajúcich sa farmárov. Jednotný register žiadateľov (ďalej len “JRŽ”) slúži na evidenciu a správu žiadateľov o rôzne druhy finančných podpôr v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva a potravinárstva na Slovensku. Tento register je kľúčový nástroj na transparentnú a efektívnu správu žiadateľov dotácií a finančných prostriedkov, ktoré poskytuje PPA prípadne MPaRV SR.

Podriadené organizácie MPaRV nemajú optimálne nastavenú správu kmeňových údajov. Hoci súčasné koncové služby v organizáciách existujú, ich správa nie je efektívna a ich aktualizácia pri potrebných zmenách je zložitá a finančne náročná. Tieto služby taktiež nedokážu plne využívať rezortné údaje a v mnohých prípadoch nie sú integrované s referenčnými registrami, čo znamená, že neexistuje referencovanie v súlade so zákonom  č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. Z toho dôvodu farmári musia predkladať potvrdenia a informácie o zmenách v ich údajoch priamo od primárnych organizácií. Tento problém sa týka najmä služieb PPA a niektorých koncových služieb ďalších organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MPaRV. Projekt PPA je komplementárnym projektom ku projektu MPaRV.

V rámci predkladaného projektu dôjde ku komplexnému prepracovaniu služieb JRŽ tak, aby využívali jednotnú údajovú základňu rezortu. Cieľom je zjednodušiť proces pre farmárov tak, aby nemuseli opätovne poskytovať údaje, ktoré už odovzdali iným organizáciám v rámci rezortu v súlade s princípom 1x a dosť, ale najmä identifikovať dáta a zabezpečiť technologické i právne prostredie tak, aby bolo možné dáta z JRŽ poskytovať do IS MOU za účelom ich správy a ďalšieho aktívneho využívania žiadateľov o dotácie ako registrovaným používateľom IS MOU.

Manažérske zhrnutie

MPaRV a organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ako napr. PPA momentálne prechádza strategickým rozvojom aj z pohľadu rozvoja a modernizácie infraštruktúry v inštitúcii. Stratégia rozvoja IT sektora na rezorte pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich krokov, ktoré sa navzájom dopĺňajú pre zabezpečenie digitálnej transformácie rezortu a podriadených organizácií. Dobudovanie a modernizácia infraštruktúry, zvýšenie dátovej kvality a lepšie využívanie údajov povedie ku zlepšeným procesom v agrosektore, čo prinesie vyššiu efektivitu, transparentnosť a lepší prístup k službám podnikateľského prostredia v poľnohospodárstve.

V roku 2019 PPA reagovala na výzvu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (vtedy Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu) (ďalej ako MIRRI SR) predložením dopytovo orientovaného projektu, ktorý sa zaoberal manažmentom údajov. Tento projekt však nebol realizovaný.

V rokoch 2021 až 2023 bol realizovaný národný projekt „Dátová integrácia“ pod gesciou MIRRI, počas ktorého PPA nevykonávala žiadnu integráciu údajov na informačný systém Centrálneho portálu pre dátovú integráciu (IS CPDI, známy aj ako IS CSRÚ), či už ako poskytovateľ alebo konzument dát.

Na základe týchto skúseností a v záujme ďalšieho rozvoja v oblasti dátového manažmentu, má PPA záujem obnoviť a rozvíjať myšlienku vytvorenia dátovej platformy v rámci svojho rezortu. Táto platforma by umožnila efektívnejšie využívanie údajov, zlepšenie ich sprístupnenia a lepšiu interoperabilitu so systémami iných štátnych inštitúcií.

PPA súčasne pripravuje samostatný projekt na vytvorenie Informačného systému administrácie podpôr v pôdohospodárstve (ďalej ako IS APP),  IS farmár bude slúžiť ako platforma IS APP na publikovanie jeho služieb, ktoré budú zaradené do centrálneho rezortného katalógu a dostupné v rámci kontextovej navigácie eSlužieb pre farmárov. Tieto nové služby budú integrované cez technologicky zjednotenú integračnú platformu, ktorá bude ďalej formou samostatného tenanta rozvíjaná projektom IS APP. Architektonického hľadiska sa budú využívať mikroslužby napojené na jednotnú údajovú základňu rezortu, čím sa výrazne zlepší ich efektivita a flexibilita.

Základnou údajovou databázou pre IS APP je JRŽ. Navrhovaný stav bude obsahovať aj ďalšie dáta a metadáta s jednotnou správou týkajúce sa žiadateľov o podporu a dotácie, údaje o zvieratách, trhové informácie o agrokomoditách a podobne a bude dátovým zdrojom aj pre IS Farmár v správe MPaRV. Pre IS MOU je okrem dát nevyhnutné pre zabezpečenie komplexnej ponuky služieb registrovaného používateľa, aby zdrojový systém poskytoval služby pre notifikácie o zmenách evidovaných údajov, a tiež služby týkajúce sa tzv. “práva na logovanie prístupu”.

Rozsah atribútov evidovaných v tomto registri je detailne rozpísaný v Moje údaje v dokumente prístup ku projektu. Ďalším cieľom je zabezpečiť rozšírenie funkčnosti systému.

Predkladaný projekt v rámci aktivity A1 zabezpečí rozšírenie funkcionalít systému isvs_14686, o tri (3) typy notifikácií:

a) notifikácia o spracovaní (osobných) údajov;
b) notifikácia zabezpečujúca distribúciu a poskytovanie údajov zmenových dávok;
c) notifikácia o zmene (osobných údajov) (log) a funkcionalita pre podnety na opravu údajov.

V realizačnej fáze projektu sa zabezpečí aj súvisiaca legislatívno-právna analýza pre identifikáciu právnych rizík týkajúcich sa sprístupňovania dát a súvisiacich notifikácií do IS MOU pre konkrétneho registrovaného používateľa, a tiež procesu opravy chýb sprístupňovaných údajov.

Súčasťou predkladaného projektu je aj zavedenie platformy MDM ako zdieľaného komponentu s IS Farmár, ktorá bude slúžiť pre koncepčné riadenie Správy kmeňových údajov, ktorý v rámci PPA absentuje. MDM je nevyhnutný pre zabezpečenie presných, konzistentných a aktuálnych údajov naprieč všetkými systémami PPA. Tento prístup umožňuje vytvárať jednotné a dôveryhodné verzie hlavných údajov, ktoré sú zdieľané a spracúvané vo viacerých aplikáciách a procesoch.

Implementácia MDM umožní, aby všetky systémy PPA, mali prístup k rovnakým, aktuálnym údajom. Pravidelná synchronizácia údajov prostredníctvom komponentov Platformy manažmentu údajov PPA a IS farmár zaistí, že akékoľvek zmeny sa okamžite prejavia vo všetkých relevantných procesoch a reportoch. “

Súčasne za zavedie systematická správa životného cyklu údajov, vrátane nastavenia procesov externými dodávateľskými kapacitami v kombinácii s internými kapacitami aktivita A7 výzvy – zavedie sa systematický manažment údajov v podobe vybudovania inštitucionálnej dátovej kancelárie PPA, ktorý zabezpečuje konzistentnosť a správnosť údajov v celej organizácii, ktorá momentálne neexistuje. Úlohou bude správa údajov, ich validáciu, aktualizáciu, archiváciu a bezpečné vymazanie, ak už nie sú potrebné. Týmto spôsobom sa zlepší kvalita údajov a zníži sa riziko chýb a nepresností, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť rozhodovacie procesy.

Výstupom projektu v rámci aktivity A7 bude metodický dokument, ktorý bude zameraný na zavedenie systematického manažmentu údajov. Tento praktický metodický dokument bude prispôsobený na mieru PPA s ohľadom na jeho veľkosť, charakter a kompetencie. Súčasťou výstupu bude vytvorenie špecifického modelu Dátovej kancelárie PPA a definovanie procesov pre jej správne fungovanie.

Predpokladá sa, že Dátová kancelária bude mať vysokú organizačnú a rozhodovaciu autonómiu v rámci štruktúry verejnej správy. Môže mať podobu kompetenčného centra s prvkami produktovej organizácie. Okrem zodpovednosti za stratégiu a plánovanie bude kancelária dohliadať na implementáciu riešení dátovo orientovaných projektov, presadzovať súlad so štandardmi a vykonávať monitoring, dohľad a riadenie správy dát.

Práve už spomínaný APP je nielen dôležitý z pohľadu projektu IS Farmár, ale aj z pohľadu sledovania konceptu MyData a je zaradený medzi prioritnými údajmi MIRRI SR. Jednotný register žiadateľov PPA je centrálny databázový systém, ktorý slúži na evidenciu a správu žiadateľov o rôzne druhy finančných podpôr v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva a potravinárstva na Slovensku. Tento register je kľúčový nástroj na transparentnú a efektívnu správu dotácií a finančných prostriedkov, ktoré poskytuje PPA v rámci národných a európskych programov. Bude tiež zdrojovým systémom pre APP, ktorého dátový set bude obsahovať komplexný rozsah dát z agendových systémov PPA týkajúci sa poskytovania dotácií, vrátane dátumu udelenia dotácie a výšky udelenej dotácie.

Ďalším cieľom je integrácia spomínaného registra na IS CPDI pre informačný systém MOU. Dôležitým aspektom je aj realizácia dátovej integrácie, konkrétne na centrálnu platformu dátovej integrácie (IS CPDI) na poskytovania údajov. Okrem toho sa projekt bude zamierovať aj na konzumovanie údajov prostredníctvom tejto platformy, čím zabezpečí prístup aj ku referenčným údajom údajov od ostatných inštitúcii verejnej správy.

Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy poskytne základ pre dodržiavanie legislatívnych požiadaviek a zabezpečí súlad s platnými predpismi.

Celkovo projekt predstavuje komplexný prístup k systematickému manažmentu údajov, ktorý podporí zlepšenie kvality údajov, ich dostupnosť čo posliní aj transparentnosť v organizácii z pohľadu procesov. Implementácia týchto aktivít bude kľúčová pre dosiahnutie dlhodobého úspechu a efektívnosti vo fungovaní organizácie.

Súčasťou projektu sú aj aktivity týkajúce sa Bezpečnosti a ochrany údajov. Podľa zákona č.18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a európskeho nariadenia GDPR musí každá inštitúcia zaistiť najvyššiu úroveň ochrany osobných údajov a prijať súvisiace bezpečnostné opatrenia v súlade s požiadavkami na kyberbezpečnosť. To zahŕňa šifrovanie dát v pohybe aj v pokoji, implementáciu viacúrovňových autentifikačných mechanizmov a monitorovanie kybernetických hrozieb v reálnom čase. Každé porušenie bezpečnosti by mohlo viesť k výrazným finančným sankciám a strate dôvery verejnosti.

3.2Motivácia a rozsah projektu

• Popíšte PROBLÉM, ktorý chcete realizáciou projektu odstrániť
• STRUČNE popísať koľko a aké vaše biznis procesy sú predmetom projektu
• Doplniť informácie o OBLASTI (AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje
• Doplniť rámcový popis ROZSAHU projektu (subjekty a ISVS, ktorých sa problém a projekt týka)
• Doplniť MOTIVÁCIU na dosiahnutie budúceho stavu a OBMEDZENIA pre dosiahnutie cieľov projektu.
• Môžete doplniť vizualizáciu motivácie pomocou notácie ArchiMate¹.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

Do tabuliek nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU, ich mapovanie na strategické ciele (napr. z NKIVS, KRIT a iných strategických dokumentov) a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI- key performance indicators). Ciele musia byť S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

• Vzory merateľných ukazovateľov pre projekt sú publikované v Checkliste pre agendu Merateľné ukazovatele/KPI (https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html )
• AS IS merateľné ukazovatele – t. j. popíšte, aké merateľné ukazovatele máte teraz (vpíšte výsledky meraní – v merateľných jednotkách) .
• TO BE merateľné ukazovatele – t. j. popíšte cieľové merateľné ukazovatele, ktoré chcete dosiahnuť.
• Odporúčame, aby váš budúci IS mal automatizovaný monitoring (na pravidelnej báze, napr. týždenne) vami stanovených merateľných ukazovateľov – s cieľom, aby ste mohli riadiť službu, produkt, proces, ľudí
• V prípade financovania cez zdroje EÚ uvádzať aj Projektové merateľné ukazovatele z operačného programu (špecifické ciele, merateľné ukazovatele atď).

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj  ISVS/s elektronickými službami , ktoré  majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. 

• Špecifikácia požiadaviek koncových používateľov musí byť v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou alebo s návrhom jej zmien ako súčasť projektu) a postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.
• Definujte skupiny koncových používateľov elektronických služieb a popísať cieľové skupiny koncových používateľov, vrátane sociodemografických charakteristík cieľových skupín alebo účastníkov používateľského prieskumu. Príklad definície skupín koncových používateľov, tzv. persón nájdete v metodike pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb (Metodika pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb).
• Špecifikujte potreby resp. ciele koncových používateľov (ideálne formou tzv.  používateľského príbehu) ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej  služby požadujú.  Ak ide o zmenu (upgrade) elektronickej služby, ktorá už existuje, dajú sa ciele  koncových používateľov kvantitatívne odmerať: 
  • ako sa koncovým používateľom svoje potreby (resp. ciele) darí napĺňať (performance indikátory) - napr. priemerný čas pre naplnenie potreby, miera chybovosti, miera dokončenia, pomer online/offline transakcií, 
  • ako sú koncoví používatelia (ne)spokojní s existujúcou  elektronickou službou (Net Promoter Score, Customer effort Score, customer satisfaction....),
• Pri rozvoji existujúcej elektronickej služby je možné použiť výstupy zo zisťovania spätnej väzby k elektronickej službe, ak z nich vyplývajú požiadavky koncových používateľov na rozvoj služby.  
• Ak ide o vytváranie novej koncovej služby, realizuje sa používateľský prieskum spravidla metódou kvalitatívneho prieskumu (formou štruktúrovaného rozhovoru alebo dotazníka, ktorého cieľom je pomenovať základné ciele/potreby koncových používateľov) a očakávania od kvality a funkcionalít plánovanej elektronickej služby (odkaz návod (v angličtine): Ako vybrať vhodnú metódu používateľského prieskumu).
• Priložte Report zákazníckeho prieskumu ako prílohu Projektového zámeru,  ktorý popíše priebeh a metódy prieskumu, základné kvantitatívne ukazovatele, veľkosť vzorky atď. 
• Doplňte Katalóg požiadaviek (funkčné, nefunkčné) o priorizované požiadavky z používateľského prieskumu v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek I-04 Katalóg požiadaviek.
  .

3.7Riziká a závislosti

Doplňte/stručne popíšte RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI (detail v prílohe ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI) Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI - je potrebné počas celej realizácie projektu aktualizovať.

• V prípade projektov financovaných zo zdrojov EÚ je povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s:
• Realizáciou verejného obstarávania (t.j. napr. pred vyhlásením VO bude dopad na projekt Fatálny, ak má objednávateľ už uzatvorenú dodávateľskú zmluvu, bude dopad nevýznamný a pod...)
• Legislatívou: vyhodnotiť potrebu zmeny legislatívy (ak je potrebné prijať nový zákon tak bude dopad Fatálny)
• Časovým priebehom: ak je harmonogram realizácie naplánovaný do konca roka 2023, tak bude dopad Fatálny.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov (zainteresované strany) alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA konkrétne.

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)
• Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.
  

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (odkaz na katalóg služieb ).
V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).
Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.

Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.
Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3:

• nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,
• preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,
• „minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

• Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané
  • projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)
  • koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu
  • biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania
• Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf