PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy je dokument Projektový zámer v rámci prípravnej a iniciačnej fázy určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu Moderné technológie - Energetická optimalizácia prevádzkovania verejných budov prostredníctvom inteligentného merania.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Zvoľte si konvenciu pre označovanie požiadaviek, súborov, atd. Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:
Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
FRxx

• U – užívateľská požiadavka
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
  NRxx
• N – nefukčná požiadavka (NFR)
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Pripravovaný projekt s názvom Moderné technológie - Energetická optimalizácia prevádzkovania verejných budov prostredníctvom inteligentného merania je predkladaný v rámci výzvy č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR Programu Slovensko, priorita 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, Opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

Cieľom projektu je na základe softvérových nástrojov a inteligentných systémov na monitorovanie zaviesť funkčný smart energetický manažment budov a manažment správy budov PSK pre podporu tvorby, spracovania a využívania dát.

Predmetom projektu je:

• Zavedenie softvéru pre evidenciu, správu, pasportizáciu, údržbu prevádzkovaných objektov a majetku a energetický manažment týchto objektov.
• Zavedenie IoT zariadení vybraných objektov PSK (7 budov) pre sledovanie a riadenie energetických dát vo forme snímačov, prevodníkov alebo komplexných smartmetrov.
• Vybudovanie prenosu dát a platformy pre príjem a vizualizáciu dát z koncových zariadení.

Motiváciou, prečo realizovať tento projekt je zlepšenie energetického manažmentu a manažmentu správy budov v PSK za pomoci softvérových a digitálnych nástrojov vo vzťahu k objektom vo vlastníctve PSK. Súčasným trendom zvyšovania cien za energetické komodity a potrebou znižovania produkcie emisií má PSK príležitosť zaviesť moderné technológie, ktoré prinesú regiónu okrem zníženia finančných nákladov na hospodárenie s energiami a zníženia environmentálnej záťaže produkovanej prevádzkou budov, aj množstvo ďalších benefitov medzi ktoré patria napr. efektivita a úspora nákladov, udržateľnosť a ekologické prínosy, data-driven decision-making, inteligentné rozhodovanie, plánovanie, správa a transparentnosť, zlepšenie kvality života, komfortu a bezpečnosti. Podrobnejšie sú tieto prínosy rozpísané v kapitole 7.1  Sumarizácia nákladov a prínosov.

Tieto prínosy spolu tvoria silný argument pre investíciu do softvérovej platformy na podporu tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v oblasti energetiky a správy budov s využitím IoT riešení. Implementácia takéhoto projektu môže výrazne prispieť k modernizácii a zefektívneniu energetických a správnych procesov v rámci regiónu.

Indikatívna výška finančných prostriedkov na realizáciu projektu je určená výškou alokácie na Opatrenie B1.2 Energetická optimalizácia prevádzkovania verejných budov prostredníctvom inteligentného merania v rámci IÚS PSK 2021 – 2027, t. j. 853 785,19 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 725 717,41 €; spolufinancovanie / zdroj ŠR a vlastné zdroje: 128 067,78 €).

Časový horizont samotnej realizácie projektu je obdobie v rozmedzí 02/2025-02/2026 (podrobnejšie v kapitole 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda jeho riadenia) a pozostáva z jednej hlavnej aktivity s názvom: Softvérová platforma pre podporu tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v oblasti energetiky a správy budov PSK s využitím IoT riešení, v súlade s výzvou č.  PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR a v súlade typom akcie opatrenia 1.2.2 v rámci Programu Slovensko.

Hlavnú aktivitu tvoria 4 podaktivity, ktoré sa obsahovo kryjú s etapami realizačnej fázy projektu podľa vyhlášky  č. 401/2023 Z.z. v rámci spôsobu riadenia projektu metódou waterfall:

1. Analýza a dizajn – vypracovanie projektového iniciálneho dokumentu a ostatných manažérskych a špecializovaných výstupov, detailný návrh riešenia funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek.
2. Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb - obstaranie HW a SW.
3. Implementácia a testovanie - vývoj, migrácia údajov a integrácia, testovanie, školenia personálu a dokumentácia.
4. Nasadenie a postimplementačná podpora – nasadenie do produkčnej prevádzky, akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky.

Okrem hlavnej aktivity budú súčasťou projektu aj podporné aktivity (informovanosť, publicita, projektový manažment), ktoré majú charakter nepriamych výdavkov. Nepriame výdavky na tieto činnosti budú preukazované formou zjednodušeného vykazovania výdavkov.

Výsledky projektu sú určené viacerým cieľovým skupinám (bližšie popísané v kapitole 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa), medzi ktorých patria: zamestnanci Úradu PSK, zamestnanci Energetickej Agentúry Smart Regiónu PSK, zamestnanci organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK, ale tiež občania a podnikatelia a organizácie verejnej moci.

Implementácia komplexného softvérového riešenia pre energetický manažment, správu majetku a pasportizáciu objektov, spolu s inštaláciou a integráciou IoT zariadení, prinesie Prešovskému samosprávnemu kraju významné benefity. Efektívne monitorovanie a riadenie spotreby energie, optimalizácia údržby a zvýšenie transparentnosti prispejú k úsporám nákladov a zvýšeniu udržateľnosti. Týmto spôsobom bude Úrad PSK lepšie vybavený na riešenie súčasných aj budúcich výziev v oblasti správy majetku a energetického manažmentu.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Popis východiskovej situácie:

Situácia, v ktorej Úrad PSK ako poverený správca majetku objektov na území Prešovského kraja čelí výzvam s nedostatočným a z dlhodobého hľadiska neudržateľným existujúcim softvérovým nástrojom, spolu s problémom nedostatku kvalifikovaných zamestnancov. Táto situácia si vyžaduje komplexné riešenie. V oblasti energetického manažmentu samotný Úrad PSK v súčasnosti nevyužíva žiadne softvérové nástroje. Niektoré budovy majú nainštalované IoT zariadenia, avšak neexistuje softvérová platforma pre zber, uchovávanie údajov, spracovanie a vizualizáciu údajov.  V budúcnosti sa plánuje v rámci každej rekonštrukcie objektov, ale tiež pri výstavbe nových objektov zavedenie IoT zariadení, preto potreba obsahu projektu bude ďalej narastať.

Súčasný systém získavania informácií od správcov budov je neaktuálny v čase a dostupný na rôznych miestach. Ich vzájomné prepojenie, ktoré by prinášalo synergický efekt v úsporách energie a lepšom manažmente správy budov, nie je v súčasnosti možné realizovať.  

Množstvo rôznorodých systémov a zariadení od rôznych výrobcov zneprehľadňuje a znemožňuje efektívnu údržbu a servis. Náklady na udržiavanie zariadení v prevádzke, ktorá zodpovedá optimálnej spotrebe energie, sú vysoké resp. servis a údržba sa zanedbávajú, čo má dopad na zvýšené finančné náklady na prevádzku a spotrebu energií. V tejto oblasti sa vykonávajú len legislatívou nariadené činnosti, no pravidelný výrobcom predpísaný prevádzkový servis sa vykonáva len sporadicky. Zariadenia sú častokrát riadené v ručnom režime, regulácia zariadení je nefunkčná alebo obsluha zariadení nevie možnosti regulácie využívať. Častokrát je príčinou havarijného stavu zariadení zanedbaná prevádzka technických zariadení. Neexistuje systém digitalizácie údajov. 

Účel projektu a jeho očakávané výsledky:

Základným predpokladom správnych rozhodnutí sú údaje a ich správna interpretácia. Zo zberu údajov by sa mala stať uvedomelá dlhodobá činnosť so stanovenými pravidlami. Je dôležitá i z hľadiska budúceho využitia údajov ako referenčného základu pre vyhodnotenie pokroku v dosahovaných výsledkoch. Údaje a na nich postavené analýzy predstavujú silný argument pri zdôvodňovaní výberu toho-ktorého riešenia. Vedenie regiónu a odborný tím sa majú o čo oprieť pri vysvetľovaní svojich rozhodnutí. Sú demokratizačným prvkom v procese riadenia regiónu. Zbytočná redundancia pozbieraných údajov kladie ľudské, časové i finančné nároky na proces koordinovaného zberu údajov. Excelovské tabuľky neposkytujú primeraný komfort, sú častokrát neprehľadné pri spracovaní väčšieho množstva údajov. Často sa v nich stráca pochopenie súvisu medzi dvomi alebo viacerými procesmi. 

Nepriamy a dlhodobý prínos budú mať analýzy údajov s dopadom na plánovanie investícií do rekonštrukcií a obnovy budov. Prísna energetická legislatíva ovplyvňuje vo veľkej miere investičné správanie a preto dôsledné analýzy neustále aktualizovaných údajov o efektivite prevádzky budú mať veľký význam v hospodárení PSK. Investičné plány budú zamerané na výber a poradie rekonštrukcií, ktorých výsledkom bude zlepšenie vnútorného prostredia budov a zníženie spotreby energie. Energetické plánovanie sa dostane na vyššiu úroveň a bez dôsledných analýz by to nebolo možné. Ako aspekt do prioritizácie projektov vstúpia overiteľné argumenty napr. o hospodárnosti investície, blížiacom sa termíne obnovy a pod. Prirodzene, vzhľadom na prostredie verejnej správy aj naďalej budú potrebné aj iné aspekty prioritizácie na inom ako tvrdo ekonomickom základe. Projekt predstavuje aj prínos v oblasti energetickej bezpečnosti vzhľadom na poskytovanie reálnych údajov o energetickej efektivite a rezervách. 

Rozsah projektu pre energetický manažment a správu budov Úradu PSK: 

1. Softvér pre evidenciu, správu, pasportizáciu, údržbu prevádzkovaných objektov a majetku a energetický manažment týchto objektov .
2. IoT zariadenia vybraných objektov PSK (7 budov) pre sledovanie a riadenie energetických dát vo forme snímačov, prevodníkov alebo komplexných smartmetrov.
3. Prenos dát a serverová platforma pre príjem dát z koncových zariadení. 

1. Softvér pre evidenciu, správu, pasportizáciu, údržbu prevádzkovaných objektov a majetku a energetický manažment týchto objektov .

Požiadavky na softvérovú platformu pre energetický manažment a správu budov vzišli z dlhodobej potreby pre nedostatočnosti aktuálne využívaných nástrojov. Na základe prieskumu potrieb koncových použivateľov boli identifikované ich základné ciele/potreby a očakávania od kvality a funkcionalít softvéru (bližšie popísané v kapitole 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa,viac vo výstupe I-04 Katalóg požiadaviek).

Všeobené požiadavky na softvér:

• mal by byť modulárny a škálovateľný, aby mohol rásť spolu s potrebami úradu,
• musí byť schopný integrovať a spravovať rôzne typy IoT zariadení nainštalovaných v budovách,
• poskytovať automatizovaný zber dát z IoT zariadení a ich bezpečné uchovávanie,
• poskytovať pokročilé analytické nástroje na spracovanie dát, identifikáciu trendov a predikciu spotreby energie,
• mal by mať interaktívne a užívateľsky prívetivé rozhranie pre vizualizáciu údajov, ktoré umožní lepšie pochopenie a analýzu spotreby energie a správu budov,
• musí ponúkať intuitívne nástroje a obsahovo dostatnočné paramtere pre pasportizáciu zariedení a objektov,
• kompatibilita s existujúcimi systémami a zariadeniami,
• dostupnosť technickej podpory a školení.

1. IoT zariadenia vybraných objektov PSK (7 budov) pre sledovanie a riadenie energetických dát vo forme snímačov, prevodníkov alebo komplexných smartmetrov.

Zo zoznamu objektov PSK s najväčšou potrebou energií bolo vybraných 7 vysoko energeticky náročných objektov (tabuľka nižšie). Aby energetický manažment v týchto budovách mal zmysel, sú v každom objekte navrhnuté IoT zariadenia v počte kusov od 16 do 23 (spolu cca 145 IoT zariadení).

Výber objektov PSK a predpokladaný počet IoT zariadení

K tomuto zoznamu bolo pridaných 15 budov s existujúcimi IoT zariadeniami, ktoré budú integrované do SW. Zároveň sa v čase implementácie projektu očakáva dokončenie ďalších projektov pokrývajúcich IoT zariadenia a predpokladá sa ich následná integrácia so SW.

Zoznam budov s existujúcimi IoT zariadeniami, ktoré budú integrované do SW

1. Prenos dát a serverová platforma pre príjem dát z koncových zariadení. 

Implementácia prenosu dát a serverovej platformy pre príjem dát z IoT zariadení je nevyhnutná pre efektívny energetický manažment a správu budov. Výber vhodnej kombinácie IoT a gateway zariadení, komunikačných protokolov a serverovej platformy je stanovený na základe špecifických potrieb a cieľov projektu.

Medzi komponenty prenosu dát patrí: IoT Gateway, komunikačné protokoly a šifrovanie dát.

Systém bude sprístupnený cez zabezpečené pripojenie a postavený na moderných technológiách, optimalizovaných pre cloudové prostredie, čo umožní jeho škálovanie a budúci rozvoj. Prístup k systému bude možný cez rôzne zariadenia, vrátane mobilných, a to cez bežné internetové prehliadače alebo špeciálnu mobilnú aplikáciu.

Predpokladá sa nasadenie už existujúceho systému s úpravami podľa potrieb objednávateľa, nie vývoj nového riešenia. Tento systém bude fungovať ako jednotná platforma na správu majetku a príslušných procesov, pričom bude pripravený na ďalší rozvoj a prispôsobovanie požiadavkám objednávateľa v priebehu jeho používania.

Objednávateľ plánuje priebežné pridávanie nových agend, ktoré bude systém spravovať. Očakáva sa, že tieto rozšírenia bude možné implementovať len prostredníctvom úprav procesov a nastavení informačného systému, bez nutnosti vyvíjať nové funkcie alebo moduly. Preto je dôležité, aby bolo riešenie dostatočne flexibilné a prispôsobiteľné, čím sa zaistí jeho dlhodobá udržateľnosť a prínos pre riadenie procesov do budúcnosti. 

Vzhľadom na predpokladaný rozsah projektu (plánovaný počet budov s IoT) bude výsledkom projektu komplexný softvér pre energetický manažment a  správu budov a pilotné riešenie energetického manažmentu s podporou IoT meradiel. Cieľom PSK je podpora energetického manažmentu a správy budov pomocou inteligentného merania, a preto už v súčasnosti PSK zavádza a inštaluje IoT zariadenia do každej novej/rekonštruovanej budovy v správe PSK. Nakoľko ide o časovo, finančne a personálne náročný proces, počíta sa s postupným budovaním systému energetického manažmentu a správy budov pomocou inteligentného merania a skvalitňovaním procesov verejnej správy. 

Možnosti uplatnenia energetického manažmentu a manažmentu správy budov predstavujú významný priestor pre riadenie podporných činností PSK. Monitorovať spotrebu energií vo verejných budovách PSK a navrhovať opatrenia na jej znižovanie využívaním SMART nástrojov prináša rôzne benefity. Hlavným prínosom sú cielené akčné plány do zníženia energetickej náročnosti budov, zníženia nákladov na prevádzku a zároveň výstupy slúžia aj ako rozhodovací nástroj v mnohých operatívnych problémoch v rámci podporných činností PSK. Výsledkom zavedenia energetického manažmentu a manažmentu správy budov budú úspory režijných nákladov a zároveň zaistenie týchto činností zabezpečí aj vyššiu výkonnosť a hospodárnejšie nakladanie s verejnými zdrojmi. Výsledky projektu budú využité na úrovni riadenia PSK a to v stratégii riadenia investícií, v územnoplánovacej politike, správe nehnuteľností, finančnom plánovaní, oceňovaní investícií, v zaobchádzaní s údajmi a v tvorbe verejných politík. Týmto projektom sa podporí rozvoj miest i regiónu PSK prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia. Prínosom projektu je aj predpokladaný prenos dát a zdieľanie príkladov dobrej praxe v rámci pripravovaného národného projektu "Kapacity pre regióny" (vznik krajských a regionálnych centier udržateľnej energetiky). 

Strategické dokumenty

Predkladaný projekt „Moderné technológie - Energetická optimalizácia prevádzkovania verejných budov prostredníctvom inteligentného merania“ je v súlade s národnými dokumentmi, konkrétne so Stratégiou adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy. Inštalácia inteligentných meracích systémov a inteligentných sietí patrí v rámci Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy medzi navrhované adaptačné opatrenia na strane riadenia spotreby energií.

Zároveň je projekt v súlade s opareniami na zvyšovanie energetickej efektívnosti navrhovanými v rámci národnej Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Projekt tiež reflektuje na opatrenia navrhnuté v rámci Nízkouhlíkovej stratégie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, v rámci špecifického cieľa ŠC – 30 – B1 – Zníženie mernej spotreby  primárnej energie v budovách a špecifického cieľa ŠC – 30 – E1 - Efektívny a transparentný energetický manažment. (dostupná na:  https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/363713 ).

Zároveň je projekt v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky.

Predkladaný projekt je tiež v súlade s opatreniami a cieľmi vyplývajúcimi z Akčného plánu inteligentných miest na roky 2023 – 2026, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 310 z 12. júna 2023.

Projekt je zároveň v súlade s aktuálne platným Programom hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja PSK na roky 2021-2030 so zreteľom na Plán obnovy a oblasť energetickej efektivity a znižovania uhlíkovej stopy. Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja schválilo PHSR PSK 2021-2030 uznesením č. 3285/2023 dňa 15.12.2023 (dostupné na: https://psk.sk/domov/samosprava/vyzvy-granty-a-dotacie/nove-programove-obdobie-2021-2027/phrsr-psk-2021-2030/).

Projekt je tiež v súlade s Integrovanou územnou stratégiou Prešovského samosprávneho kraja na roky 2021 – 2027 (dostupná na https://psk.sk/domov/samosprava/vyzvy-granty-a-dotacie/nove-programove-obdobie-2021-2027/integrovana-uzemna-strategia-ius-2021-2027/ ). Predkladaný projekt reflektuje aktivity v rámci opatrenia 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov Programu Slovensko 2021 – 2027, kedže predpokladá podporu rozvoja inteligentného riadenia / správy regiónu Prešovského samosprávneho kraja. Ciel opatrenia je v súlade s Programom Slovensko: Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov (dalej len „mestá a regióny”) prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia.

Projekt je zároveň v súlade s Program energetického manažmentu Prešovského samosprávneho kraja (dostupný na: https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&ved=2ahUKEwiO8tyl3MX3AhUr_7sIHfDvDm4QFnoECAUQAQ&url=https%3A%2F%2Fwww.po-kraj.sk%2Ffiles%2Fprojekty%2Frop_07-13%2Fvybavenost-uzemia%2Fprogram-energetickeho-manazmentu-psk.pdf&usg=AOvVaw0sECZuoZWrHNeaLZJurAFf )

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

Medzi ciele projektu patria vybrané ciele z NKIVS  popísané nižšie v tabuľke spolu s predpokladanými ukazovateľmi (dostupné na: https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2021/12/Narodna-koncepcia-informatizacie-verejnej-spravy-2021.pdf )

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Špecifikácia potrieb koncových užívateľov vzišla ako výsledok realizácie používateľského prieskumu, formou kvalitatívneho výskumu. Podrobnejšie výsledky mapuje Príloha č.1 Projektového zámeru - Report používateľského prieskumu. Stručné výsledky špecifikácie potrieb prezentuje nasledujúca tabuľka.

Špecifikácia potrieb koncových užívateľov

Súčasťou predmetného projektu je nákup a implementácia softvérového riešenia, zavedenie IoT zariadení vybraných objektov PSK, avšak bez používateľského rozhrania, biznis funkcií alebo koncových služieb pre občana /podnikateľa. V danom zmysle sekundárnou koncovou službou bude publikovanie open dát dostupných na data.gov.sk. Tieto sú však publikované prostredníctvom rezortnej integrácie na Integračný dátový systém isvs_9521. 

Vývoj softvérového riešenia spĺňa požiadavky a štandardy projektového riadenia v prevádzke informačných technológií verejnej správy a je v súlade s aktuálne platným legislatívnym rámcom. Podrobnejší legislatívny rámec popisuje kapitola 6. Legislatíva. 

.

3.7Riziká a závislosti

Medzi riziká projektu považujeme: 

• Časové riziko – súvisí s nedodržaním harmonogramu v dôsledku vplyvu interných projektových alebo externých externalít. Časový sklz v dôsledku nedostatku personálu, nedostatočnej komunikácie ako vnútri tak navonok projektu, nedostatočná aktualizácia plnenia harmonogramu môže spôsobiť posun termínov v harmonograme smerujúci k ohrozeniu termínu ukončenia projektu. V prípade oneskorenie výstupov dôjde k ohrozeniu ukončenia projektu v termíne podľa harmonogramu. Je kladený dôraz na výber kvalifikovaných dodávateľov a zadefinovanie časovej rezervy na realizáciu projektu. Pravidelný monitoring celkového harmonogramu projektu i jednotlivých fáz a termínov doručenia balíkov práce, korekcie pri zmenách. 
• Oneskorenie procesu verejného obstarávania – v prípade nedodržania termínu procesu VO hrozí sklz v harmonograme a neukončenie projektu včas. Aby sa tomu zabránilo, realizuje sa príprava podkladov VO v dostatočnom časovom predstihu a sú priebežne konzultované s odbornými útvarmi formou ex-ante. 
• Organizačné riziko - jednotlivé komponenty IoT prvkov a softvéru nebudú vykazovať známky 100% kompatibility, nedostatočná kvalita vstupných podkladov pre realizáciu projektu, skryté vady v objektoch. Pre fungovanie celého systému tak ako je navrhnuté v PZ je  dôležité, aby jednotlivé prvky boli schopné komunikovať ako vzájomne, tak smerom k softvéru a mali rovnaké východiskové požiadavky na obojsmernú programovú komunikáciu. V tomto smere je nevyhnutné správne definovanie vstupov a požiadaviek na technológie aby sa zamedzilo nekompatibilite pri dodávaní produktov. Zároveň je vhodné rátať s časovou rezervou pre sfunkčnenie systému. Nedostatočné spracovanie vstupných podkladov a možné skryté vady na objektoch, ktoré budú brániť v inštalácii nových zariadení môžu mať vplyv na úspešné dokončenie projektu. Zainteresovanie všetkých  relevantných odborov PSK pre zabezpečenie čo najlepších podkladov pre realizáciu projektu ešte v prípravnej fáze projektu. Projektový manažér na pravidelnej báze informuje riadiaci výbor projektu, monitoruje plnenie požiadaviek stakeholderov a reportuje sponzorovi projektu. 
• Reputačné riziko - nedostatočná implementácia výstupov projektu do politiky PSK.  Projekt okrem priamych prínosov v rámci motivácie vytvára predpoklady pre rozhodovanie založené na dátach. Sponzor projektu a vedenie PSK musí mať dostatočné informácie ako o projekte, tak jeho implementácii a výstupoch. V prípade ohrozenia dôvery v projekt vzniká riziko odklonu od zámeru politiky založenej na dátach. Projektový manažér na pravidelnej báze informuje riadiaci výbor projektu, monitoruje plnenie požiadaviek stakeholderov a reportuje sponzorovi projektu. 
• Personálne riziko - nedostatok kvalifikovaných interných zdrojov pre realizáciu projektu. Výpadok ľudských zdrojov na strane žiadateľa alebo dodávateľa môže viesť k oneskoreniu prác, prijímaných rozhodnutí, komunikačným bariéram a celkovému sklzu v harmonograme. Pre úspešnú realizáciu projektu bude potrebné vytvoriť tím, ktorý bude partnerom pre budúceho dodávateľa, pričom v súčasnosti sa vychádza z dostupných personálnych zdrojov. Je potrebné zabezpečiť komunikačnú maticu pre online stretnutia, zastupiteľnosť aktérov. Je potrebné vytvoriť stabilný projektový tím s dostatočnou alokáciou časového fondu i motivácie pre prácu na projekte a komunikáciu s dodávateľom. 

Zoznam rizík a závislostí je podrobnejši rozpísaný v Prílohe č. 2 Projektového zámeru – Zoznam rizík a závislostí. 

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Výber alternatív prebehol na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe identifikovaných príležitostí na zlepšenie. Z rozsahu zvolených kritérií nie všetky boli definované ako KO kritériá. Tie označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné biznis alternatívy ich tak musia naplniť. 

Alternatíva AB1 – ponechanie súčasného stavu 

Manuálne meranie, vyhodnocovanie a analýza údajov a ponechaný pôvodný softvérový nástroj na správu budov.

Za výhodu tejto alternatívy je možné považovať uskutočňovanie politík v súlade s doterajšími postupmi bez zvýšeného nároku na zmenu pracovných metód alebo repriorizáciu dlhodobých plánov. 

Za nevýhodu tejto alternatívy je možné považovať neobjektívne uskutočňovanie politík bez dostatočnej dátovej znalosti. Nepoznané je nemožné riadiť. Pri pokračovaní touto alternatívou dochádza k neefektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov, subjektívnemu určovaniu priorít, politizácii a na volebnom cykle závislej konzistencii v realizácii politík a v neposlednom rade k lineárnemu narastaniu výskytu tzv. havarijných situácií. 

Na základe vyššie uvedeného neodporúčame prijať túto alternatívu. 

Alternatíva AB2 – SW bez IoT senzorov 

Implementácia SW riešení pre podporu ENM bez IoT senzorov.

Za výhodu tejto alternatívy je možné považovať zvýšenie efektivity nakladania s verejnými zdrojmi, keďže dosiaľ PSK nedisponuje softvérovým nástrojom pre ENM a pôvodný softvérový nástroj na správu budov je nedostatočný a z dlhodobého hľadiska neudržateľný.  

Za nevýhodu tejto alternatívy je možné považovať nekomplexnosť riešenia. Energetický manažment iba na základe manuálneho merania nezodpovedá dnešným technologickým a aplikačným možnostiam. Integrácia a zdieľanie dát z informačných systémov konvenčnými metódami – zdieľané tabuľky, jednotné úložisko, e-mailové preposielanie dát, manuálne spracovanie dát a vizualizácia dát neposkytujú dostačujúce zvýšenie efektivity práce, zníženie nákladov a času. IoT zariadenia umožnia prehľad napr. o aktuálnej spotrebe energií a skrátia reakčný čas pri výskyte havarijnej situácie. 

Na základe vyššie uvedeného neodporúčame prijať túto alternatívu. 

Alternatíva AB3 – Zavedenie HW a SW pre smart energetický manažment budov a manažment správy budov 

Implementácia SW riešení pre podporu a manažment správy budov a ENM a Zavedenie IoT - inštalácia snímačov – automatizácia.

Za výhodu tejto alternatívy je možné považovať ešte vyššie prínosy v porovnaní predchádzajúcou možnosťou. Tzn. vyššiu efektivitu nakladania s verejnými zdrojmi, ešte vyššiu dátovú znalosť prostredia a objektívnu optimalizáciu na základe celkového pohľadu na správu objektov, či základnú funkcionalitu SW riešenia. IoT snímače umožnia predikovať energetický manažment interiéru budov a poskytnú ucelenejší pohľad na efektivitu ich prevádzky, reálnejšie vstupné dáta do rozhodovacích politík, zároveň sa zlepší efektívnosť práce pri správe majetku a práce s veľkým množstvom dát. 

Za nevýhodu tejto alternatívy je možné považovať potrebu vyššej počiatočnej investície v porovnaní s predošlými alternatívami, avšak jednoznačne kompenzovanú identifikovanými prínosmi. 

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry. 

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o cloud ready aplikácii / aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa s používateľskými rozhraniami cez tenkého klienta. Zásadnou požiadavkou na technologickej vrstve architektúry je škálovateľnosť riešenia v zmysle dopĺňania ako počtu jednotlivých IoT prvkov, tak aj rozširovanie funkcionality riešenia o nové typy prvkov. Softvér spracúvajúci dátové vstupy IoT prvkov musí byť koncipovaný modulárne, tzn. umožňovať nezávislé dopracovanie funkcionalít bez kompletnej alebo zásadnej zmeny aplikačného vybavenia.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

Aktuálny stav biznis procesov a požiadaviek:

• Využívajú sa rôzne  SW pre správu dokumentov a energií, ktoré nie je možné dátovo prepojiť. Existujúci SW je v základnej verzii s nutnosťou manuálneho zadávania údajov bez automatizovaných algoritmov a bez podpory energetického manažmentu.  
• Úrad PSK potrebuje od SW ďalšie nové funkcionality riadenia a správy majetku a energetického manažmentu s doplnením automatizovaného zber údajov z IoT senzorov, ktorý súčasný SW nedokáže naplniť.  
• ENM je vykonávaný konvenčne z dostupných údajov o spotrebe energie, zabehnutých štandardov a manuálnych procesov pri spracovaní agendy a správy majetku. 
• Manuálne vykonávanie správy majetku a fyzické spracovanie údajov o energiách, evidencie majetku, rozpočítavanie energií a pod. 
• Nie je vybudovaná prenosová infraštruktúra pre pripojenie IoT zariadení. Potreba vytvoriť sieť IoT zariadení so zabezpečením dátového prenosu a centralizácie dát – dátové úložisko. 
• Je potrebné získať podrobnejší rozsah dát o budovách v správe PSK. 
• Neexistuje databáza dokumentov. Je potrebné vytvoriť digitálnu databázu dokumentácie a registrov – nájomné zmluvy, majetku, technickej dokumentácie, projektových dokumentácií, a pod. 
• Neexistuje sledovanie termínov pravidelných úkonov – vykonávanie revíznych obhliadok, plánovaná a pravidelná údržba, zmluvných termínov, záručných lehôt a pod.  
• Komplikované, zdĺhavé a zložité vyhľadávanie údajov, nemožnosť robiť celkové prehľady a analýzy. Je potrebné SW nástroj na lepšiu prácu s dátami.  
• Neaktuálne údaje z Katastra nehnuteľností. Je potrebné automatizovať proces aktualizácie údajov z katastra nehnuteľností.  
• Zjednodušenie práce s dátami. Je potrebný intuitívny „interface“ pre bežného užívateľa (ekonómka / správca v škole, DSS, SÚC.. ). Takto budú títo bežný zamestnanci ochotnejšie zadávať potrebné údaje, ktoré sú používané na správu budov, ako aj energetického manažmentu. 
• Požadujeme SW nástroj pre zautomatizovanie vyhodnocovacích procesov, analýz s možnosťou predikcie alebo návrhu odporúčaných opatrení z hľadiska prevádzky technických zariadení a správy energií.  
• Možnosť prepojenia systému na iné systémy napr. ekonomický softvér.
• Neexistuje meranie a vyhodnocovanie kvality vnútorného prostredia v budovách. Je potrebné zaviesť systémy pre meranie kvality vnútorného prostredia s prepojením na meranie spotrieb energií a vplyvu vonkajšieho prostredia.  

Identifikácia vlastníkov procesov: 

Projekt je zameraný pre komplexné riešenie manažmentu správy budov a energetického manažmentu pre objekty PSK.  

Celkovo sa jedná o 778 budov spadajúcich pod 126 organizácií v zriadovatelskej pôsobnosti PSK (údaj k 31.03.2024, zdroj: Kataster nehnutelností), 950 odberných miest elektrickej energie, zemného plynu, tepla, vody a pod. Celkové náklady na energie predstavujú hodnotu 5 – 6 mil. Eur ročne.  

Pre prácu so SW a HW je plánované: 

• Vrcholový manažment kraja – vedúci odborov majetku a investícií, školstva, sociálnych vecí a rodiny, kultúry, financií, vedenie úradu PSK. Pre túto skupinu sú určené globálne a súhrnne výstupy, ktoré umožnia samospráve podporu v rozhodovacích procesoch, nastavovaní priorít a stratégií. 
• Pracovníci odboru majetku a investícií – ide o pracovníkov poverených pre vykonávanie správy majetku PSK.  
• Pracovníci Energetickej Agentúry Smart Regiónu PSK – ide o pracovníkov poverených pre výkon energetického manažmentu pre budovy PSK.
• Pracovníci odboru IKT – ide o pracovníkov poverených pre správu dát, informačno-komunikačných technológií.  
• Pracovníci odboru strategického rozvoja - ide o pracovníkov poverených prípravou strategických dokumentov, akčných plánov, a pod.  
• Pracovníci organizácií – ide o riaditeľov, správcov budov, ekonómov, ktorý budú využívať SW pre zjednodušenie práce v rámci zvereného majetku a povinností v organizácii (stredné školy, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, a pod.).
• Verejnosť / občania – Open data určené pre verejnosť.  

V súlade s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy budú realizované nasledovné výstupy: 

• Poskytovanie údajov z IoT zariadení PSK 
• Inštalované inteligentné IoT zariadenia pre oblasť energetického manažmentu 
• Poskytované otvorené údaje z oblasti energetického manažmentu. 

Metódu riadenia waterfall, v súlade s Prílohou č. 1 Vyhlášky č. 401/2023 Z.z. budú  po ukončení projektu dodané nasledujúce výstupy: 

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚR

• Detailný komentár jednotlivých vrstiev architektúry a ich náhľadu je v dokumente I-03 Prístup k projektu.*
  
  Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

  •  
  • Biznis aktéri/vlastníci projektu 
  • Vrcholový manažment kraja – vedúci odborov majetku a investícií, školstva, sociálnych vecí a rodiny, kultúry, financií, vedenie úradu PSK. Pre túto skupinu sú určené globálne a súhrnne výstupy, ktoré umožnia samospráve podporu v rozhodovacích procesoch, nastavovaní priorít a stratégií. 
  • Pracovníci odboru majetku a investícií – ide o pracovníkov poverených pre vykonávanie správy majetku PSK.  
  • Energetikej Agentúry Smart Regiónu PSK – ide o pracovníkov poverených pre výkon energetického manažmentu pre budovy PSK  .  
  • Pracovníci odboru strategického rozvoja - ide o pracovníkov poverených prípravou strategických dokumentov, akčných plánov, a pod.  
  • Pracovníci organizácií – ide o riaditeľov, správcov budov, ekonómov, ktorý budú využívať SW pre zjednodušenie práce v rámci zvereného majetku a povinností v organizácii. (Stredné školy, Domovy sociálnych služieb, Kultúrne zariadenia, a pod.) 
  • Verejnosť / občania – Open data určené pre verejnosť.  

  •  

    Prístup / komunikačné kanály

  • Web rozhranie/tenký klient riešenia – dostupnosť cez internet a intranet
  • E-mail, SMS – notifikácie
  • data.gov.sk portal – platforma otvorených údajov

  •  

    Biznis funkcie:

  • Energetický manažment  

  • Podpora prevádzky a údržby online zberom dát a zisťovaním porúch 

    Energetická efektívnosť – vyhodnocovanie, porovnávanie, analýza dostupných dát 

    Diaľkový zber dát a centralizácia údajov potrebných k ENM 

    Digitálna pasportizácia technologických zariadení 

  • Manažment správy budov

  • Pasportizácia budov 

    Pasportizácia a digitalizácia dokumentov týkajúcich sa majetku a správy budov  

    Automatizácia aktualizácie údajov z verejných portálov (Kataster nehnuteľností) 

    Plánovanie, podpora politík, centralizácia dát 

  • Dátová analytika, zber a archivácia dát

  • Zdieľanie špecifických dát 

    Centralizácia a zber údajov 

    Spoločné rozhranie pre prácu s dátami - BI 

    Integrácia informácií do spoločnej SW platformy 

    Lepšie plánovanie investícií

    Podpora stratégií a politík PSK

    Podpora rozhodovania a plánovania

    Archivácia a digitalizácia dokumentov

    Monitoring a online zber dát

    Regulácia nákladov na prevádzku

    Rýchlejšia reakcia na zmen

LPWAN

• IoT zariadenia pre zber dát – energie – voda, zemný plyn, elektrická energia, teplo, vnútorné prostredie, vonkajšie počasie (meteostanice) 
• Gateway  - lokálne prenosové brány LoRAWAN, WiFi, SIGFOX  

Serverová infraštruktúra – generická plaforma, na ktorú je možné nasadiť riešenie v kontainerizovateľnej forme, čo umožnív budúcnosti dané riešenie jednoducho premiestniť na vlastný server alebo iné cloudové riešenie

• Containers – riešnie možné nasadiť v kontainerizovanej forme (docker, virtual machine) od aplikačných serverov až po databázu. Možnosť škálovať riešenie v prípade potreby horizontálne, aj vertikálne.

Infarštrukturálne komponenty

• WAF (Web application firewall) - Chráni webové aplikácie filtrovaním a monitorovaním HTTP prevádzky medzi webovou aplikáciou a internetom. Typicky chráni webové aplikácie pred útokmi, ako sú cross-site request forgery (CSRF), cross-site scripting (XSS), vkladanie súborov a SQL injection, okrem iných.

Popis aplikačnej vrstvy:

• IS Energetický manažment a manažment správy budov
  • Údržba – údržba a evidencia odberných miest, notifikácie na termíny, hodnoty a pod.
  • Správa budov – evidencia objektov/majetku/zariadení/vyhradených technických zariadení, správa majetku, dokumentov.
  • Vizualizácia dát – reporty, vizualizácia dát.
  • Energetický manažment – vyúčtovanie nákladov prenajímaných priestorov, vyhodnocovanie spotrieb energií a automatizovaný reporting
  • IoT – zber dát
• API vrstva
  • verejné API - OpenAPI - umožní prístup k vybraným informáciám formou API 
  • neverejné API
• Dávkové spracovanie dát/reportov – modul na dávkové spracovanie dát neovplyvňujúci chod IS systémov
• Integračný modul – genericky modul na integráciu riešenia
  •  IAM – integrácia na centrálnu správu a autentifikáciu a autorizáciu užívateľov kraja
  •  IoT – integrácia na IoT zariadenia
  •  Integration API – integrácia na externé systémy
    • Kataster portál
    • SPIN
    • DMS

5.1Prehľad e-Government komponentov

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)
  as_66188	Implementácia OpenAPI a OpenData riešení		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.1	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf