Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)
Naposledy upravil Ján Kulavjak 2025/01/30 14:46
Súhrn
-
Vlastnosti stránky (2 modified, 0 added, 0 removed)
-
Prílohy (0 modified, 0 added, 2 removed)
Podrobnosti
- Vlastnosti stránky
-
- Autor dokumentu
-
... ... @@ -1,1 +1,1 @@ 1 -XWiki. peter\.hrcka@cvtisr\.sk1 +XWiki.viktor\.klik@mirri\.gov\.sk - Obsah
-
... ... @@ -1,1765 +1,523 @@ 1 -[[image:1735256445925-297.png]] [[image:1735256455862-790.png]] 2 - 1 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_5d283de4ad3c0b7a.png||height="49" width="225"]] 3 3 **PROJEKTOVÝ ZÁMER** 3 +**Vzor pre manažérsky výstup I-02** 4 +**podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.** 4 4 5 -**manažérsky výstup I-02** 6 - 7 -**~ podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. ** 8 - 9 - 10 -|**Povinná osoba**|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky 11 -|**Názov projektu**|Rozvoj DC a infraštruktúry III. 12 -|**Zodpovedná osoba za projekt**|Ing. Peter Hrčka (Riaditeľ odboru projektov EŠIF) 13 -|**Realizátor projektu**|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky 14 -|**Vlastník projektu**|Ing. Peter Kapusta (Riaditeľ sekcie stratégií a projektového riadenia) 15 - 6 +|**Povinná osoba**|{{content id="projekt.asociovane_po" template="[[${po.nazov}]]"}}Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky{{/content}} 7 +|**Názov projektu**|{{content id="projekt.nazov"}}Rozvoj Dátového centra a informačných systémov CVTI SR{{/content}} 8 +|**Zodpovedná osoba za projekt**| //Meno a priezvisko osoby, ktorá predkladá dokumenty (zamestnanec /Projektový manažér)// 9 +|**Realizátor projektu**|{{content id="projekt.asociovane_po" template="[[${po.nazov}]]"}}Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky{{/content}} 10 +|**Vlastník projektu**| {{content id="projekt.vlastnik.nazov"}}Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky{{/content}} 16 16 **Schvaľovanie dokumentu** 17 - 18 -|**Položka**|**Meno a priezvisko**|**Organizácia**|**Pracovná pozícia**|**Dátum**|((( 12 +|**Položka**|**Meno a priezvisko**|**Organizácia**|**Pracovná pozícia**|**Dátum**|((( 19 19 **Podpis** 20 - 21 21 (alebo elektronický súhlas) 22 22 ))) 23 -|Vypracoval|Ing. Peter Hrčka|CVTI SR|Riaditeľ odboru|27.11.2024| 24 -|Schválil|Ing. Peter Kapusta|CVTI SR|Riaditeľ sekcie|23.12.2024| 16 +|Vypracoval| | | | | 25 25 26 - ~1.História DOKUMENTU18 += {{id name="_Toc152607282"/}}{{id name="_Toc524109316"/}}{{id name="_Toc750608766"/}}{{id name="_Toc1668519232"/}}{{id name="_Toc1701549819"/}}{{id name="_Toc1964418579"/}}{{id name="_Toc947666535"/}}{{id name="_Toc33433513"/}}{{id name="_Toc556769729"/}}{{id name="_Toc1400213064"/}}{{id name="_Toc148367215"/}}{{id name="_Toc1875421741"/}}1.História DOKUMENTU = 27 27 28 28 |**Verzia**|**Dátum**|**Zmeny**|**Meno** 29 -|0.1| 02.10.2024|Pracovný návrh|Ing. Peter Hrčka30 -|1.0|2 0.11.2024|Zapracovanie súladu s vyhláškou č. 401/2023 Z. z.|Ing. Peter Hrčka31 -| 2.3|23.12.2024|Schválil|Ing.Peter Kapusta21 +|//0.1//|//14.11.2023//|//Pracovný návrh//| 22 +|//1.0//|//22.12.2023//|//Zapracovanie súladu s vyhláškou č. 401/2023 Z. z.//| 23 +| | | | 32 32 33 -2 .ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A25 += {{id name="_Toc152607284"/}}{{id name="_Toc683485446"/}}{{id name="_Toc365474999"/}}{{id name="_Toc1488819067"/}}{{id name="_Toc461533771"/}}{{id name="_Toc1193242276"/}}{{id name="_Toc738207424"/}}{{id name="_Toc2067375730"/}}{{id name="_Toc336064095"/}}{{id name="_Toc62328600"/}}{{id name="_Toc1636304797"/}}{{id name="_Toc635885549"/}}{{id name="_Toc152607283"/}}2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE = 34 34 35 -V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. 27 +//V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.// 28 +//Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí,// 29 +//**Inštrukcia: Šedý text** v celom dokumente predstavuje nápovedu pre vyplnenie dokumentu, po vyplnení kapitol **odporúčame text šedou farbou vymazať.**// 30 +//Dokumenty ukladajte s prefixom I_XX.// 31 +//Odporúčame, aby ste si TABUĽKOVÉ VSTUPY vo formáte EXCEL spravovali v jednom centrálnom súbore s cieľom minimalizovať budúcu prácnosť s aktualizáciou a udržiavaním obsahu.// 36 36 33 +== 2.1Použité skratky a pojmy == 37 37 38 -Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí. 39 - 40 - 41 -2.1 Použité skratky a pojmy 42 - 43 - 44 44 |**SKRATKA/POJEM**|**POPIS** 45 -|AI|Artifficial intelligence (umelá inteligencia) 46 -|AJ|Analytická jednotka 47 -|API|Application programming interface 48 -|AS IS|Aktuálny stav bez realizácie projektu 49 -|CIP|Centrálna integračná platforma 50 -|CVTI SR|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky 51 -|DC|Dátové centrum 52 -|DEV|Vývojové prostredie 53 -|DPH|Daň z pridanej hodnoty 54 -|DWH|Data warehouse, úložisko údajov 55 -|eGov|eGovernement 56 -|ENPV|Čistá súčasná ekonomická hodnota 57 -|ETL|Extract, Transform, Load - Extrahovať, transformovať, načítať 58 -|EÚ|Európska únia 59 -|EUR, €|Mena EURO 60 -|FAIR| 61 -|G2B|Služby pre podnikateľov (Government to Business) 62 -|G2C|Služby pre občanov (Government to Citizens) 63 -|GDPR|General Data Protection Regulation, NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov 64 -|HW|Hardvér 65 -|IaaS|Infrastructure as a Service (Infraštruktúra ako služba) 66 -|ID|Identifikačné číslo 67 -|IKT|Informačné komunikačné technológie 68 -|IS|Informačný systém 69 -|IS CSRÚ|Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov 70 -|ISS CVTI SR|Integrovaný systém služieb Centra vedecko-technických informácií SR 71 -|ISVS|Informačný systém verejnej správy 72 -|IT|Informačné technológie 73 -|ITIL|Information Technology Infrastructure Library 74 -|IS VS|IS verejnej správy 75 -|JSON|JavaScript Object Notation, Označenie objektu JavaScript 76 -|KAV|Konsolidovaná analytická vrstva 77 -|KPI|Key performance indicators - Kľúčové indikátory výkonnosti 78 -|ML|Machine learning (strojové učenie) 79 -|MOU|Manažment osobných údajov 80 -|MŠVVaM SR|Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky 81 -|MÚK|Modul úradnej komunikácie 82 -|N/A|Not applicable, neaplikovateľné 83 -|NKIVS|Národná koncepcia verejnej správy 84 -|NPV|Čistá súčasná hodnota (Net Present Value) 85 -|OVM|Orgán verejnej moci 86 -|PM|Projektový manažér 87 -|PRINCE|Projects in Controlled Environments 88 -|PROD|Produkčné prostredie 89 -|REST|Representational State Transfer architectural style for distributed hypermedia systems, Reprezentatívny štatút pre štrukturálny štýl prenosu pre distribuované hypermedia systémy 90 -|ROI|Návratnosť investícií (Return of Investment) 91 -|RPO|Register právnických osôb a podnikateľov 92 -|RV|Riadiaci výbor 93 -|SLA|Service level agreement 94 -|SOA|Servisne orientovaná architektúra (Service Oriented Architecture) 95 -|SOC|Security operations center 96 -|SR|Slovenská republika 97 -|SW|Softvér (Software) 98 -|TEST|Testovacie prostredie 99 -|TO BE|Cieľový stav po realizácii projektu 100 -|TCO|Celkové náklady na vlastníctvo (Total Cost of Ownership) 101 -|ÚPVS|Ústredný portál verejnej správy 102 -|VO|Verejné obstarávanie 103 -|VS|Verejná správa 104 -|Z.z.|Zbierka zákonov 36 +| | 37 +| | 38 +| | 39 +{{id name="_Toc152607286"/}} 40 + 105 105 106 -2.2 42 +== 2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) == 107 107 44 +//Zvoľte si konvenciu pre označovanie požiadaviek, súborov, atd. Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad~:// 45 +//**Funkcionálne (používateľské) požiadavky **majú nasledovnú konvenciu~:// 46 +//**FRxx**// 108 108 109 -**//Funkcionálne (používateľské) požiadavky //**//majú nasledovnú konvenciu~:// 48 +* //U – užívateľská požiadavka// 49 +* //R – označenie požiadavky// 50 +* //xx – číslo požiadavky// 51 +//**Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky** majú nasledovnú konvenciu~:// 52 +//**NRxx**// 53 +* //N – nefukčná požiadavka (NFR)// 54 +* //R – označenie požiadavky// 55 +* //xx – číslo požiadavky// 56 +//Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.// 110 110 111 - **//FRxx//**58 += {{id name="_Toc47815693"/}}{{id name="_Toc152607289"/}}{{id name="_Toc2101596728"/}}{{id name="_Toc21597077"/}}{{id name="_Toc200637902"/}}{{id name="_Toc1533185111"/}}{{id name="_Toc1887694913"/}}{{id name="_Toc824463063"/}}{{id name="_Toc2032956156"/}}{{id name="_Toc1083272272"/}}{{id name="_Toc1535460233"/}}{{id name="_Toc2126332012"/}}{{id name="_Toc461677146"/}}{{id name="_Toc152607288"/}}3.DEFINOVANIE PROJEKTU = 112 112 113 -* //U // //– užívateľská požiadavka// 114 -* //R – označenie požiadavky// 115 -* //xx – číslo požiadavky// 60 +== {{id name="_Toc152607290"/}}{{id name="_Toc653156677"/}}{{id name="_Toc1001409967"/}}{{id name="_Toc294056164"/}}{{id name="_Toc822212923"/}}{{id name="_Toc700822328"/}}{{id name="_Toc1982046122"/}}{{id name="_Toc32260942"/}}{{id name="_Toc629221952"/}}{{id name="_Toc423614589"/}}{{id name="_Toc1077465011"/}}{{id name="_Toc723955740"/}}3.1Manažérske zhrnutie == 116 116 117 -**//Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky//**// majú nasledovnú konvenciu~:// 62 +//Stručný popis projektu, dôvod jeho realizácie, obsah projektu (vývoj SW, nákup HW/licencie, migrácia do vládneho cloudu a pod.), indikatívna výška finančných prostriedkov určených na realizáciu projektu, prínosy a časový horizont realizácie projektu.// 63 +//Očakáva sa, že stručne, jasne a štruktúrovane popíšete základné zdôvodnenie, prečo by sa mal projekt realizovať. Vo vašom popise odpovedajte najmä na otázky „Prečo chcete projekt zrealizovať? Čo je predmetom projektu? Pre koho sú výsledky projektu určené? Za akú sumu? Čo to prinesie cieľovej skupine?// 64 +//V prípade projektov financovaných z európskych fondov je potrebné uviesť zdôvodnenie využitia národného/dopytového projektu, prijímateľa/partnera projektu a dôvod jeho určenia, príslušnosť národného/dopytového projektu k prioritnej osi príslušného operačného programu.// 118 118 119 - **//NRxx//**66 +== {{id name="_Toc152607292"/}}{{id name="_Toc312483730"/}}{{id name="_Toc2111721766"/}}{{id name="_Toc1058305394"/}}{{id name="_Toc656462781"/}}{{id name="_Toc1832659409"/}}{{id name="_Toc488319966"/}}{{id name="_Toc1232937879"/}}{{id name="_Toc392723854"/}}{{id name="_Toc1753883964"/}}{{id name="_Toc141343421"/}}{{id name="_Toc1911602422"/}}{{id name="_Toc47815694"/}}{{id name="_Toc152607291"/}}3.2Motivácia a rozsah projektu == 120 120 121 -* //N – nefunkčná požiadavka (NFR)// 122 -* //R – označenie požiadavky// 123 -* //xx – číslo požiadavky// 68 +* //Popíšte PROBLÉM, ktorý chcete realizáciou projektu odstrániť// 69 +* //STRUČNE popísať koľko a aké vaše biznis procesy sú predmetom projektu// 70 +* //Doplniť informácie o OBLASTI (AGENDA / ŽIVOTNÁ SITUÁCIA), ktorým sa projekt venuje// 71 +* //Doplniť rámcový popis ROZSAHU projektu (subjekty a ISVS, ktorých sa problém a projekt týka)// 72 +* //Doplniť MOTIVÁCIU na dosiahnutie budúceho stavu a OBMEDZENIA pre dosiahnutie cieľov projektu.// 73 +* //Môžete doplniť vizualizáciu motivácie pomocou notácie ArchiMate[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^1^^>>path:#sdfootnote1sym||name="sdfootnote1anc"]](%%).// 124 124 125 -// Ostatnétypypožiadaviekmôžubyť ďalejdefinovanéPM.//75 +== {{id name="_Toc152607293"/}}{{id name="_Toc1804717142"/}}{{id name="_Toc2082286828"/}}{{id name="_Toc408208333"/}}{{id name="_Toc2091742582"/}}{{id name="_Toc1276965606"/}}{{id name="_Toc1095995576"/}}{{id name="_Toc1849077951"/}}{{id name="_Toc1415248283"/}}{{id name="_Toc213456280"/}}{{id name="_Toc1645756734"/}}{{id name="_Toc305576249"/}}{{id name="_Toc47815695"/}}3.3Zainteresované strany/Stakeholderi == 126 126 77 +* //Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva// 127 127 128 -3. DEFINOVANIE PROJEKTU 129 - 130 - 131 -3.1 Manažérske zhrnutie 132 - 133 - 134 -Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (ďalej len „CVTI SR“) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (ďalej len „MŠVVaM SR“), národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie a špecializovanou vedeckou knižnicou Slovenskej republiky. V zmysle svojho Štatútu je CVTI SR zo strany MŠVVaM SR okrem iného poverené: 135 - 136 -* budovaním, koordináciou a prevádzkou interdisciplinárnych výskumno-vzdelávacích centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a podporu vzdelávania. 137 -* budovaním a prevádzkou vybraných celoštátnych informačných registrov MŠVVaM SR, ako napr. Centrálny register evidencie publikačnej činnosti (ďalej len „CREPČ“), Centrálny register evidencie umeleckej činnosti (ďalej len „CREUČ“), Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác (ďalej len „CRZP“), Systém na odhaľovanie plagiátov pre potreby slovenských akademických a verejných výskumných inštitúcií (ďalej len „ANTIPLAG“), Informačný systém o vede (ďalej len „SK CRIS“) a ďalšie, a plní úlohy súvisiace s ich prevádzkou. 138 - 139 -CVTI SR dlhodobo zabezpečuje budovanie a prevádzku Dátového centra pre výskum a vývoj (ďalej len „DCVaV“), v rámci ktorého sú na národnej úrovni poskytované špecifické služby vedeckej komunite a odbornej verejnosti na Slovensku s využitím robustnej hardvérovej a softvérovej infraštruktúry. V rámci DCVaV sú zároveň prevádzkované viaceré systémy pre potreby MŠVVaM SR. Aktivity predkladaného projektu priamo nadväzujú na národné projekty implementované zo strany CVTI SR v predchádzajúcich obdobiach. 140 - 141 -Predmetom predkladaného projektu je dobudovanie a modernizácia centralizovanej IKT infraštruktúry DCVaV so špecifickým hardvérovým a softvérovým vybavením pre potreby MŠVVaM SR a vedeckej a odbornej komunity v rámci celej SR. 142 - 143 -CVTI SR je od roku 2020 členom asociácie EOSC a v nadväznosti s Národnou stratégiou pre otvorenú vedu 2021-2028. Nositeľom Národnej stratégie je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je za implementáciu stratégie zodpovedné. Gestorom implementácie je určené Centrum vedeckotechnických informácií SR, ktorého úlohou je dozerať na proces realizácie stratégie, monitorovať riziká, v nadväznosti na aktuálnu situáciu vypracovávať Akčné plány pre otvorenú vedu, v spolupráci s Pracovnou skupinou pre otvorenú vedu priebežne hodnotiť a zverejňovať plnenie úloh Akčných plánov a vypracovať záverečnú Hodnotiacu správu, ktorú predloží Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Národný projekt (IT aj NON-IT aktivity) bude zameraný na komplexnú modernizáciu IKT (IT) a NON-IT infraštruktúry DCVaV CVTI SR, na integráciu nových SW nástrojov a na vytvorenie integračných rozhraní na systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center (SOC) a Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC). Nevyhnutnosť jeho realizácie vyplýva z viacerých dôvodov: 144 - 145 -* **existujúca požiadavka vedeckej a výskumnej komunity na operatívne dostupné výpočtové kapacity pre experimentálne výpočty;** 146 -* **absencia bezpečnostných prvkov DCVaV v rámci NON-IT zariadení **(ako vnútorné silnoprúdové rozvody, osvetlenie a elektro rozvádzače; technologické klimatizácie; zdroje nepretržitého napájania (UPS); motorgenerátor (MG); monitorovací systém systémov technologickej infraštruktúry DCVaV; technologická a objektová bezpečnosť DCVaV: elektronická požiarna signalizácia (EPS); stabilné hasiace zariadenie (SHZ); skorá detekcia požiaru (SDP); detekcia zaplavenia (DZ); poplachový systém narušenia (PSN); priemyselná televízia (PTV/CCTV); systém kontroly vstupu (SKV)).; 147 -* **absencia georedundancie;** 148 -* **zvyšujúce požiadavky na výkon a úložný priestor v rámci DCVaV CVTI SR;** 149 -* **narastajúci počet výskumno-vedeckých projektov a výhľadová potreba upgradu prevádzkovaných technológií;** 150 -* **aplikovanie otvorenej dátovej vedy so zameraním na spracovávanie a sprístupňovanie výskumných dát;** 151 -* **prispôsobovanie informačných systémov požiadavkám otvorenej vedy a aplikovanie FAIR princípov;** 152 -* **požiadavka na integráciu na Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC);** 153 -* **zvýšenie úrovni bezpečnosti v nadväznosti na povinnosti v zmysle Zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti;** 154 -* **zníženie nákladov na zabezpečenie technickej a technologickej podpory zariadení IKT;** 155 -* **zníženie energetických a prevádzkových nákladov na prevádzku DCVaV CVTI SR – implementácia tzv. „zelených“ technológií s cieľom výrazného zníženia energetickej náročnosti DCVaV.** 156 - 157 -Národný projekt pozostáva celkovo z 3 aktivít, ktoré sú detailne popísané v Prístupe k projektu: 158 - 159 -1. **Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVaV CVTI SR** 160 -1. **Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVaV CVTI SR** 161 -1. **Vytvorenie integračných rozhraní na systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center a Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC)** 162 - 163 -V rozsahu predloženého projektu rozvoja IT sú špecifikované Aktivity 1 a 3. Predmetom predkladanej dokumentácie iniciačnej fázy nie je Aktivita 2, nakoľko sa nejedná o rozvoj informačných technológií. Obsah aktivity 2 je však kontextovo uvedený pre lepšie navnímanie motivácie a architektúry súčasného i budúceho stavu. 164 - 165 -=== AKTIVITA 1 Národného projektu - Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVaV CVTI SR === 166 - 167 -Cieľom tejto aktivity je zaistiť technologickú pripravenosť Dátového centra pre výskum a vývoj (DCVaV) na zvládnutie súčasných aj budúcich výziev v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií na národnej úrovni. Modernizácia sa zameriava na obnovu hardvérových komponentov, ako sú servery, diskové polia a sieťové zariadenia, s dôrazom na zvýšenie ich výpočtového výkonu a úložných kapacít, pričom sa kladie dôraz na energetickú efektívnosť a ekologickú udržateľnosť. Softvérové inovácie zahŕňajú zavedenie nástrojov na hyperkonverziu, centralizovaný manažment identít, kryptovanie a šifrovanie dát, manažment bezpečnostných informácií (SIEM), ochranu pred stratou dát (DLP) a správu zraniteľností (vulnerability management). Riešenia pre vysokovýkonné počítanie umožnia poskytovanie služieb na báze privátneho cloudu, čo zvýši dostupnosť zdrojov pre vedecko-výskumné aktivity. Okrem toho sa plánuje konsolidácia analytickej vrstvy pre využitie umelej inteligencie, ktorá umožní efektívnejšiu analýzu veľkého množstva výskumných dát. Vytvorenie redundantného dátového centra zabezpečí kontinuitu prevádzky a eliminuje riziká spojené s výpadkami, čo je kľúčové pre systémy, ktoré kriticky závisia na IKT infraštruktúre. 168 - 169 -Modernizácia IT infraštruktúry predstavuje jadro projektu „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“. Táto aktivita zahŕňa obnovu hardvérových a softvérových komponentov Dátového centra pre výskum a vývoj (DCVaV), s cieľom zabezpečiť vysokú dostupnosť, výpočtový výkon a bezpečnosť systému. Základným cieľom je zvýšiť kapacitu spracovania dát a umožniť efektívne nasadzovanie moderných výpočtových aplikácií. Obnova serverov, diskových polí a sieťových zariadení je kľúčová pre zabezpečenie vysokej výkonnosti a spoľahlivosti infraštruktúry. Nové zariadenia sú navrhnuté tak, aby minimalizovali energetickú náročnosť a zároveň poskytovali dostatočný výpočtový výkon pre náročné vedecko-výskumné úlohy. 170 - 171 -Softvérové inovácie sú zamerané na zavedenie hyperkonvergovanej infraštruktúry, ktorá zjednodušuje správu IT systémov. Táto technológia integruje výpočtové, úložné a sieťové zdroje do jedného riešenia, čím zvyšuje efektivitu a flexibilitu prevádzky. Okrem toho sa plánuje zavedenie centralizovaného manažmentu identít a nástrojov na šifrovanie dát, čo zlepší ochranu citlivých informácií. Projekt kladie dôraz aj na vysokú bezpečnosť. Implementácia SIEM systémov umožní monitorovanie a analýzu bezpečnostných udalostí v reálnom čase. Zavedenie nástrojov na prevenciu straty dát (DLP) zabezpečí ochranu proti neoprávnenému prístupu k citlivým informáciám. Tieto opatrenia sú nevyhnutné pre splnenie legislatívnych požiadaviek v oblasti kybernetickej bezpečnosti Dôležitou súčasťou modernizácie IT infraštruktúry je vytvorenie privátneho cloudu. Tento cloud umožní jednoduché nasadzovanie aplikácií, rýchle spracovanie dát a zvýšenie dostupnosti služieb. Systém bude podporovať geografickú redundanciu, čo znamená, že dáta budú automaticky zálohované v inom geografickom regióne, čím sa zníži riziko straty údajov. Projekt zahŕňa aj implementáciu pokročilých analytických nástrojov pre umelú inteligenciu a strojové učenie. Tieto technológie umožnia efektívnejšie spracovanie a analýzu veľkých dát, čo podporí vedecko-výskumné aktivity na Slovensku. Zavedenie nástrojov na logovanie a analýzu bezpečnostných udalostí prispeje k lepšej kontrole nad prevádzkou systému. Modernizácia IT infraštruktúry je kľúčovým predpokladom pre ďalší rozvoj digitalizácie verejnej správy. Zlepšenie dostupnosti IT služieb, zvýšenie bezpečnosti a zavedenie inovatívnych technológií prispejú k efektívnejšiemu fungovaniu verejného sektora. Projekt týmto spôsobom podporuje strategické ciele Slovenska v oblasti informatizácie. 172 - 173 -Jedným z kľúčových cieľov tejto aktivity je podpora princípov FAIR (Findable, Accessible, Interoperable, Reusable), ktoré zabezpečujú náleziteľnosť, prístupnosť, interoperabilitu a opätovnú použiteľnosť výskumných dát. Zavedenie týchto princípov prispieva k efektívnejšiemu zdieľaniu vedeckých poznatkov, zlepšuje dostupnosť zdrojov a podporuje otvorenosť výskumu. Prepojenie s európskymi iniciatívami, ako je EOSC, vytvára príležitosti na rozvoj medzinárodnej spolupráce a posilňuje postavenie Slovenska v rámci vedecko-výskumného priestoru EÚ. Ďalším významným aspektom je posilnenie kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom vytvorenia Security Operations Center (SOC). SOC bude slúžiť na monitorovanie a riadenie kybernetických hrozieb, čo zlepší ochranu výskumných dát a IT systémov. Implementácia SOC zároveň zabezpečí súlad s legislatívnymi požiadavkami na ochranu údajov a informačných technológií. Zavedenie robustných integračných rozhraní zlepší interoperabilitu dátového centra s ostatnými národnými a medzinárodnými systémami. Tieto prepojenia umožnia automatizovanú výmenu dát, čo prispeje k zvýšeniu ich aktuálnosti, konzistentnosti a dostupnosti. Projekt zároveň zavádza nástroje na reálnu synchronizáciu údajov, čo zabezpečí ich správnosť a kvalitu. Táto aktivita má významný prínos pre vedecko-výskumnú komunitu aj verejnú správu. Prepojením IT systémov sa vytvárajú nové príležitosti na využívanie zdrojov, podporu inovácií a rozvoj efektívnejších procesov. Slovensko sa vďaka tomu stáva technologicky vyspelým partnerom, pripraveným na výzvy súčasnej doby. 174 - 175 -Rozsah implementovaných technológií aktivitou 1: 176 - 177 -1. Jednotná platforma pre správu kontajnerových aplikácií (CA), virtuálnych serverov (VM), rozšírených jazykových modelov (LLM) a dátových jazier (DL): 178 -1. Integračná platforma pre bezpečnostnú a analytickú vrstvu (Security Operations Center - SOC): 179 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 180 -11. Web Application Firewall (WAF) 181 -11. Log Analyzer 182 -1. Obnova a rozšírenie platformy Red Hat HPC Clustra: 183 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 184 -11. Výpočtový uzol 185 -11. Výpočtový uzol GPU 186 -11. HDR IB switch 187 -11. Ethernet switch 188 -11. Prístupový uzol 189 -11. Uzol pre vzdialenú vizualizáciu 190 -11. Uzol pre prístup k dátovému úložisku 191 -11. Uzol pre cluster management 192 -1. Platforma pre zálohovanie a archiváciu dát: 193 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 194 -11. Backup server 195 -11. Deduplikačné dátové úložisko 196 -11. Zálohovací SW pre zálohovanie aplikačných kontajnerov 197 -1. Platforma pre monitorovanie a správu IT infraštruktúry: 198 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 199 -11. SW nástroj pre monitoring HW komponentov a operačných systémov vrátane platforiem pre prevádzku kontajnerov a virtuálnych serverov 200 -1. Platforma komunikačného asistenta: 201 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 202 -11. Perpetuálna SW licencia Platformy komunikačného asistenta 203 -11. x86 Server AI ML GPU 204 -11. x86 Server Typ 1w 205 -1. Platforma sémantického middleware: 206 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 207 -11. SW nástroj (licencia) v štandarde W3C pre dolovanie textu, analýzu údajov, strojové učenie a poskytujúca grafické rozhranie 208 -1. Platforma dátového skladu a dátových integrácií: 209 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 210 -11. SW nástroj (licencia) pre business intelligence, analýzu dát a ich vizualizáciu, vrátane podpory AI 211 - 212 -=== AKTIVITA 2 Národného projektu - Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVaV CVTI SR === 213 - 214 -Táto aktivita sa sústredí na komplexnú obnovu technologickej infraštruktúry nesúvisiacej priamo s IT, ktorá však tvorí základ pre spoľahlivú prevádzku celého Dátového centra. Zahŕňa modernizáciu vnútorných silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie, zdrojov nepretržitého napájania (UPS) a zavedenie pokročilých bezpečnostných riešení, ako sú systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) či poplachové systémy narušenia (PSN). Hlavným cieľom je zabezpečiť optimálnu technologickú a objektovú bezpečnosť, zvýšiť spoľahlivosť a znížiť energetickú náročnosť prevádzky. Obnova zahŕňa aj implementáciu monitorovacích systémov pre kontinuálne sledovanie technologickej infraštruktúry, čo umožní prediktívne údržbové zásahy a minimalizuje neplánované odstávky. Táto aktivita tiež zahŕňa aplikáciu ekologických technológií, čím podporuje princípy udržateľného rozvoja a redukcie prevádzkových nákladov. Non-IT infraštruktúra hrá kľúčovú úlohu v podpore spoľahlivej prevádzky dátového centra. Projekt „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“ zahŕňa komplexnú obnovu tejto infraštruktúry, pričom cieľom je zvýšenie jej spoľahlivosti, efektívnosti a ekologickej udržateľnosti. Hlavnou súčasťou tejto aktivity je modernizácia silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie a záložných zdrojov napájania (UPS). Tieto prvky sú nevyhnutné pre zabezpečenie stabilnej prevádzky IT systémov aj v prípade výpadkov elektrickej energie. Moderné UPS jednotky zabezpečia kontinuálne napájanie kritických zariadení a minimalizujú riziko ich poškodenia. Projekt zahŕňa aj zavedenie pokročilých bezpečnostných opatrení. Moderné systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) a poplachové systémy narušenia (PSN) zvýšia úroveň fyzickej ochrany objektu. Tieto opatrenia sú kľúčové pre ochranu citlivých dát a IT infraštruktúry pred fyzickými hrozbami. 215 - 216 -Ekologická udržateľnosť je jedným z hlavných cieľov projektu. Zavedenie úsporných klimatizačných systémov, optimalizácia spotreby energie a implementácia obnoviteľných zdrojov energie prispievajú k zníženiu uhlíkovej stopy. Tieto opatrenia podporujú záväzky Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia. Modernizácia non-IT infraštruktúry zahŕňa aj zavedenie inteligentných monitorovacích systémov. Tieto systémy umožnia prediktívnu údržbu zariadení, čím sa minimalizujú neplánované výpadky a zvyšuje spoľahlivosť prevádzky. Integrácia ekologických technológií zároveň znižuje prevádzkové náklady a podporuje trvalú udržateľnosť. 217 - 218 -Projekt kladie dôraz na bezpečnosť, spoľahlivosť a ekologickú udržateľnosť prevádzky dátového centra. Realizácia tejto aktivity prinesie významné benefity pre CVTI SR aj celú spoločnosť. 219 - 220 -Rozsah implementovaných riešení aktivitou 2: 221 - 222 -1. realizačné práce – komplexná rekonštrukcia: 223 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 224 -11. architektonické a stavebné riešenie, 225 -11. elektrické napájanie, 226 -11. chladenie a VZT, 227 -11. dátové rozvádzače/racky a štruktúrovaná kabeláž, 228 -11. požiarne systémy, 229 -11. bezpečnostné systémy, 230 -11. monitoring a detekcia zaplavenia, 231 -11. motorgenerátor. 232 -1. zabezpečenie: 233 -(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %) 234 -11. vypracovania dokumentácie, 235 -11. vykonania školení, kontrol a skúšok, 236 -11. projektového manažmentu a inžiniering 237 - 238 -=== AKTIVITA 3 Národného projektu - rozšírenie komplexného softvérového nástroja, ktorý zabezpečí manažment prideľovania IT zdrojov dátového centra a zabezpečí reporting a vyhodnocovanie nad využitými zdrojmi. === 239 - 240 -Hlavné funkčné časti pozostávajú z portálového riešenia a časti back-office. 241 - 242 -Rozsah implementovaných riešení aktivitou 3: 243 - 244 -1. Rozšírenie DMS vedeckého cloudu - agendový systém na manažment prideľovania zdrojov dátového centra CVTI SR 245 - 246 -**Tento projekt je vypracovaný v súlade s:** 247 - 248 -* Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy; 249 -* Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2021 250 - 251 -Vládou schválená Národná koncepcia informatizácie verejnej správy SR (NKIVS) ako jednu zo svojich strategických priorít uvádza Zdieľané služby, vládny cloud a centrálne spoločné bloky. Verejná správa má mať zavedený systematický manažment dát vo svojej správe podporujúci ich výmenu s inými inštitúciami. Cieľom je intenzívnejšie využívanie cloudových služieb sleduje zrýchlenie digitálnej transformácie, ktorá nebude závislá od papierových procesov a zväzujúcej legislatívy. Optimalizácia kompetencií, procesov a organizácie úsekov verejnej správy, odstránenie miestnej príslušnosti umožní zrýchlenie, optimalizáciu a automatizáciu procesov, zníženie nákladov. Vybuduje sa prostredie založené na zdieľaní údajov dostupných verejnosti aj v rámci verejnej správy. 252 - 253 -Jedným z nástrojov na zefektívnenie výdavkov je centrálne poskytovanie vybraných agend a procesov, okrem zníženia nákladov majú centrálne spoločné bloky potenciál zlepšiť kvalitu v agendách a procesoch, ktoré riešia. Verejná správa má vyvíjať služby, ktoré využívajú viaceré organizácie. Pri návrhu systémov sa kvôli vyššej efektivite majú používať už existujúce SaaS bloky a služby. Preferované je využívať datacentrá a služby privátnej časti vládneho cloudu, budú fungovať efektívnejšie a kvalitnejšie v podobe komunitných cloudov, ktoré majú real-time sledovanie spotreby, jasný SLA model a jasný model financovania prevádzky. 254 - 255 -Projekt vychádza z nasledovných strategických dokumentov alebo prispieva k ich naplneniu: 256 - 257 -* Deklarácia Európskeho cloudu otvorenej vedy (2017). 258 -* Program Horizont Európa (2021-2027) - otvorená veda definovaná ako štandard vedeckej praxe. 259 -* Európska dátová stratégia (2020) - podpora vytvorenia jednotného trhu pre údaje na podporu inovácií a hospodárskeho rastu. 260 -* Všeobecné nariadenie o podpore údajov (GDPR) - zabezpečenie bezpečného a etického využívania výskumných údajov. 261 -* EOSC pravidlá účasti (2020) - princípy, povinnosti a praktiky pre organizácie, projekty a jednotlivcov, ktorí používajú EOSC. 262 -* Strategická agenda výskumu a inovácií) (2021) - dlhodobá vízia, strategické ciele a priority pre vývoj EOSC v rámci programu Horizont Európa. 263 -* Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030 - CVTI SR je členom asociácie EOSC od roku 2020. V indexe vyzretosti otvorených dát, ktorý každoročne publikuje Európska komisia, sa Slovensko za rok 2021 umiestnilo na poslednom mieste z krajín EÚ. V rámci SWOT analýzy národnej stratégie bolo využívanie možností federatívnej technickej infraštruktúry EOSC identifikované ako príležitosť pre otvorenú vedu na Slovensku. **Projekt priamo napĺňa Strategickú oblasť 3, ktorej cieľom je vybudovanie novej a prepojenie existujúcej technickej infraštruktúry umožňujúcej uchovávanie, analýzu a sprístupňovanie vedeckých publikácií a vedeckých dát, ktorá je kompatibilná s požiadavkami FAIR princípov, Úloha 3.2: prepojiť slovenskú technickú infraštruktúru pre otvorenú vedu s európskou EOSC infraštruktúrou. Projekt napĺňa časový harmonogram fázy 2 (hlavná etapa implementácie Národnej stratégie).** 264 -* Akčný plán pre otvorenú vedu na rok 2024 - strategická podpora bezplatného online prístupu k vedeckým publikáciám financovaným z verejných zdrojov. 265 -* Programové vyhlásenie vlády SR 2023-2027 - **záväzok vlády implementovať Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030. Vláda výrazne zainvestuje do budovania, obnovy a udržateľnosti výskumnej infraštruktúry s cieľom zvýšiť kvalitu našich výskumných inštitúcií a umožniť intenzívnejšiu výskumnú spoluprácu so súkromným sektorom. Vláda si uvedomuje, že ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy si Slovensko nemôže dovoliť. Vláda príjme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európskej únie.** Vláda zabezpečí dlhodobú a konzistentnú podporu pre slovenských vedcov pri získavaní projektov zo schém Horizont Europe. Vytvoriť stály program podpory excelentných pracovísk v akademickom výskume. Atraktívnosť slovenských vysokých škôl a vedy závisí aj od ich internacionalizácie. Vláda príjme opatrenia na zvýšenie počtu zahraničných učiteľov, výskumníkov aj študentov, a to najmä na druhom a treťom stupni štúdia. Ich súčasťou bude podpora spolupráce, spoločných projektov a študijných programov s kvalitnými zahraničnými školami a zjednodušenie režimu uznávania dokladov o kvalifikácii a vzdelaní. 266 - 267 -**Aktivity projektu plne reflektujú na cieľ politiky súdržnosti OP Slovensko**, definovaných v rámci: 268 - 269 -Cieľa politiky: 1. Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT, 270 - 271 -Špecifického cieľa: RSO1.1 Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií, 272 - 273 -Opatrenia: 1.1.4 Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry, aktivita: 274 - 275 -b) modernizácia (upgrade) a zabezpečenie prevádzky hardvérovej a softvérovej IKT infraštruktúry pre VaV a prepájanie výskumných dátových centier. 276 - 277 -**Životné situácie relevantné pre projekt:** 278 - 279 -* 023 Veda 280 -* 024 Výskum 281 -* 022 Inovácie a vývoj 282 -* 102 Vysoké školy 283 -* 055 Slobodný prístup k informáciám, prístup k odtajneným skutočnostiam, archívy 284 - 285 -Infraštruktúra CVTI SR začlenená do siete **EOSC prinesie nasledovné benefity pre výskumné a vývojové organizácie**: 286 - 287 -* vyše 93 miliónov publikácií 288 -* vyše 19 miliónov datasetov 289 -* vyše 375 tisíc softvérových nástrojov 290 -* vyše 400 služieb 291 -* vyše 40 dátových zdrojov (napr. CERN Data Portal, EOSC Metadata Knowledge Graph (EOSC MKG): OpenAIRE + EC Data Sources (CORDIS, European Open Data Portal, Open Research Europe, Software Heritage) + EOSC Data Sources (migration & new policies) 292 - 293 -1. 294 -11. Motivácia a rozsah projektu 295 - 296 -Digitálny vek umožňuje zmenu spôsobu, akým sa vykonáva výskum, v mnohých smeroch, čo vedie k lepšej vede, zvýšenej dôvere vo vedu a schopnosti čeliť globálnym výzvam. Vedci môžu robiť kvalitnejší výskum vďaka skorému (niekedy až v reálnom čase) prístupu k vedeckým výsledkom, čo im umožní optimalizovať svoju prácu. Vedecké odbory organizované okolo veľkých zdieľaných zariadení už ukazujú výhody zdieľania informácií na celosvetovej úrovni. V čoraz komplexnejšom svete dostupnosť viacerých zdrojov informácií posilňuje dôveru vo vedecké výsledky tým, že uľahčí reprodukciu vedeckých experimentov a porovnávanie výsledkov. Dôvera vo vedu sa musí stať základom nového spoločenského paradigmatu, ak chce Európa a Slovensko ako jej súčasť udržať a rozvíjať svoj spôsob života. Vedci sa vďaka technológiám môžu zapojiť do multidisciplinárnych iniciatív, ktoré riešia kľúčové globálne výzvy 21. storočia, ako sú klimatické zmeny, zdravie, potraviny a biodiverzita, alebo budovanie energeticky efektívnych vozidiel a inteligentnejších miest. Katalyzátorom vedeckého pokroku sa stáva schopnosť rýchlo a efektívne zdieľať informácie, výsledky výskumu, výpočtové zdroje. 297 - 298 -CVTI SR v zmysle svojej úlohy budovať, koordinovať a prevádzkovať interdisciplinárne výskumno-vzdelávacie centrá a národné infraštruktúry pre výskum, vývoj, inovácie a podporu vzdelávania synergicky nadväzuje na aktivity pre podporu princípov otvorenej vedy vo výskume a vzdelávaní na Slovensku k vede založenej na princípoch dohľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a znovu použiteľnosti. Projekt sa hlási k dlhodobej stratégii európskej komisie pre vytvorenie Európskeho cloudu pre otvorenú vedu. Aby sa naplnil potenciál, ktorý sľubuje otvorená veda, je potrebná nová generácia infraštruktúr, ktoré sprístupnia dokumenty, dáta a softvér vedcom v ľahko použiteľnom a integrovanom prostredí. 299 - 300 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.gif]] 301 - 302 -Obrázok 1 Náhľad motivačnej vrstvy architektúry 303 - 304 -Z hľadiska programového riadenia výskumu a vývoja je pre vedecko-výskumné prostredie na Slovensku sú kľúčové princípy zakotvené v programe Horizont Európa, ktorý je rámcovým programom Európskej únie pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027. V rámci programu Horizont Európa Európska komisia navrhuje najmä: 305 - 306 -* **Výskumné dáta budú predvolene otvorené**, s výnimkami v prípadoch odôvodnených v Modelovej grantovej dohode, a to v súlade s princípom „otvorene ako je to možné, uzatvorene ako je to nevyhnutné“; 307 -* **Vypracovanie a implementácia Plánu riadenia dát (DMP)** sa stane povinným, aj keď výskumné dáta nebudú zverejnené ako otvorené; 308 -* **Dôraz bude kladený na podporu čo najväčšieho šírenia výskumných dát**, ktoré budú, pokiaľ je to možné, dohľadateľné, prístupné, interoperabilné a znovu použiteľné (FAIR); 309 -* **Používanie dôveryhodných úložísk a infraštruktúr pripojených k EOSC** bude podporované a v niektorých pracovných programoch môže byť vyžadované v závislosti od stavu nasadenia základných funkcií EOSC. 310 - 311 -Implementácia projektu, ktorý konverguje existujúcu sieťovú, výpočtovú a dátovú infraštruktúru CVTI SR do súladu s požiadavkami Horizont Európa umožní vedeckej obci podieľať sa na širšom množstve medzinárodných projektov vzhľadom na grantové požiadavky, synergicky podporí moderný interdisciplinárny výskum, prinesie zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti vedeckých. Z uvedených bodov a z hľadiska významu grantovej schémy Horizon Europe pre prostredie slovenského výskumu a vývoja vyplýva potreba pre realizáciu predkladaného projektu. 312 - 313 - 314 -1. 315 -11. Zainteresované strany/Stakeholderi 316 - 317 317 |**ID**|**AKTÉR / STAKEHOLDER**|((( 318 318 **SUBJEKT** 319 - 320 320 (názov / skratka) 321 321 )))|((( 322 322 **ROLA** 323 - 324 324 (vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.) 325 325 )))|((( 326 326 **Informačný systém** 327 - 328 328 (MetaIS kód a názov ISVS) 329 329 ))) 330 -|//1.//|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR|MIRRI|Orgán vedenia|isvs_63 331 -|//2.//|Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR|MŠVVaM|Gestor v oblasti výskumu a vývoja| 332 -|//3.//|Centrum vedecko-technických informácií SR|CVTI|Poskytovateľ služieb|Nerelevantné 333 -|//4.//|OVM – vzdelávacia, výskumná organizácia|G2G|Konzument služieb a výpočtovej kapacity|N/A 334 -|//5.//|Občan - študent, výskumný pracovník|G2C|Konzument služieb a výpočtovej kapacity|N/A 335 -|//6.//|Občan/podnikateľ|G2C/G2B|Konzument informácií|N/A 89 +|//1.//|//Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR//|//MIRRI//|//Poskytovateľ služieb centrálnej platformy integrácie údajov//|//isvs_5836 IS CSRU// 90 +|//2.//|//Občan / podnikateľ//| |//Spracovateľ podania formou vyplnenia žiadosti vo formulárovom prostredí//|//Nerelevantné// 91 +|//3.//|//OVM//| |//Konzument údajov//|//Doplniť ISVS (v projekte)// 92 +|//5.//|//Občan/Podnikateľ/OVM …//|//Doplniť skratku subjektu//|//Doplniť rolu (v projekte)//|//Doplniť ISVS (v projekte)// 336 336 337 -1. 338 -11. Ciele projektu 94 +== {{id name="_Toc1171095368"/}}{{id name="_Toc917011599"/}}{{id name="_Toc1971312639"/}}{{id name="_Toc1126157752"/}}{{id name="_Toc1310576106"/}}{{id name="_Toc2022117806"/}}{{id name="_Toc1657084950"/}}{{id name="_Toc1062413439"/}}{{id name="_Toc2022428828"/}}{{id name="_Toc2122222112"/}}{{id name="_Toc754065181"/}}{{id name="_Toc152607307"/}}{{id name="_Toc47815696"/}}{{id name="_Toc152607306"/}}{{id name="_Toc152607305"/}}{{id name="_Toc152607304"/}}{{id name="_Toc152607303"/}}{{id name="_Toc152607302"/}}{{id name="_Toc152607301"/}}{{id name="_Toc152607300"/}}{{id name="_Toc152607299"/}}{{id name="_Toc152607298"/}}{{id name="_Toc152607297"/}}{{id name="_Toc152607296"/}}{{id name="_Toc152607295"/}}{{id name="_Toc152607294"/}}3.4Ciele projektu == 339 339 340 -|**ID**|((( 341 - 96 +//Do tabuliek nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU, ich mapovanie na strategické ciele (napr. z NKIVS, KRIT a iných strategických dokumentov) a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI- key performance indicators). Ciele musia byť S.M.A.R.T. - //konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené. 342 342 98 +|**ID**| 99 +\\**Názov cieľa**|**Názov strategického cieľa**|**Spôsob realizácie strategického cieľa** 100 +|...| |...|... 101 +|...| |...|... 343 343 344 -**Názov cieľa** 345 -)))|**Názov strategického cieľa**|**Spôsob realizácie strategického cieľa** 346 -|ID1|Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií|Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT|Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry 103 +== {{id name="_Toc152607308"/}}3.5Merateľné ukazovatele (KPI) == 347 347 348 -1. 349 -11. Merateľné ukazovatele (KPI) 350 - 351 -|**ID**|((( 352 - 353 - 354 - 355 -**ID/Názov cieľa** 356 -)))|**Názov 357 -ukazovateľa **(KPI)|**Popis 358 -ukazovateľa**|**Merná jednotka** 105 +|**ID**| 106 +\\**ID/Názov cieľa**|**Názov 107 + ukazovateľa **(KPI)|**Popis 108 + ukazovateľa**|**Merná jednotka** 359 359 |**AS IS 360 -merateľné hodnoty** 361 -(aktuálne)|**TO BE 362 -Merateľné hodnoty** 363 -(cieľové hodnoty)|((( 364 -**Spôsob ich merania** 110 + merateľné hodnoty 111 + **(aktuálne)|**TO BE 112 +Merateľné hodnoty 113 + **(cieľové hodnoty)|**Spôsob ich merania**|**Pozn.** 114 +|...| |...|...|...|...|...|...|... 115 +|...| |...|...|...|...|...|...|... 116 +|...| |...|...|...|...|...|...|... 117 +//Vysvetlivky k vyplneniu tabuľky~:// 365 365 366 - 367 -)))|**Pozn.** 368 -|ID1|(% rowspan="4" %)((( 369 - 119 +* //Vzory merateľných ukazovateľov pre projekt sú publikované v Checkliste pre agendu Merateľné ukazovatele/KPI (//__[[https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]]__// )// 120 +* //**AS IS merateľné ukazovatele** – t. j. popíšte, aké merateľné ukazovatele máte teraz (vpíšte výsledky meraní – v merateľných jednotkách) .// 121 +* //**TO BE merateľné ukazovatele** – t. j. popíšte cieľové merateľné ukazovatele, ktoré chcete dosiahnuť.// 122 +* //Odporúčame, aby váš budúci IS mal automatizovaný monitoring (na pravidelnej báze, napr. týždenne) vami stanovených merateľných ukazovateľov – s cieľom, aby ste mohli riadiť službu, produkt, proces, ľudí// 123 +* //V prípade financovania cez zdroje EÚ uvádzať aj Projektové merateľné ukazovatele z operačného programu (špecifické ciele, merateľné ukazovatele atď).// 370 370 125 +== {{id name="_Toc152607312"/}}{{id name="_Toc1937275886"/}}{{id name="_Toc741126126"/}}{{id name="_Toc1465086354"/}}{{id name="_Toc1808286414"/}}{{id name="_Toc773473969"/}}{{id name="_Toc1151283522"/}}{{id name="_Toc1993493887"/}}{{id name="_Toc2086720991"/}}{{id name="_Toc484272872"/}}{{id name="_Toc1278737203"/}}{{id name="_Toc325672769"/}}{{id name="_Toc152607311"/}}{{id name="_Toc152607309"/}}3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa == 371 371 127 +//Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj ISVS/s elektronickými službami , ktoré majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. // 372 372 373 - 374 - 375 - 376 -Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií 377 -)))|Počet nových nových funkcionalít ISS CVTI SR|Ukazovateľ vyjadruje počet nových|počet|0|9|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 378 -|ID2|Počet organizácií zapojených do konzumácie IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet organizácií, ktoré konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného ISS CVTI SR|počet|0|40|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 379 -|ID3|Počet vedecko výskumných pracovníkov zapojených do poskytnutia IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet vedecko výskumných pracovníkov, ktorí konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného ISS CVTI SR|počet|0|1000|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 380 -|ID4|Počet nových integračných rozhraní|Ukazovateľ vyjadruje počet nových integračných rozhraní na EOSC nod|počet|0|1|Systémové štatistiky ISS CVTI SR| 381 - 382 -1. 383 -11. Špecifikácia potrieb koncového používateľa 384 - 385 -Súčasťou realizácie projektu je implementácia úprav elektronických služieb, ktoré majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. Špecifikácia požiadaviek bola realizovaná koncovými používateľmi a je v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou a s návrhom jej zmien ako súčasť projektov) a s postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Špecifikácia potrieb resp. cieľov koncových používateľov, ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej služby požadujú boli definované na základe analýzy a diskusií (prieskumu) s odborne spôsobilými osobami, ktoré zastupujú vybrané zúčastnené strany. 386 - 387 -Budúce riešenie má širokú škálu koncových používateľov s rôznymi potrebami a očakávaniami. Projektom implementované riešenia budú slúžiť ako cenný nástroj pre SŽZ, úradníkov, policy makerov, tvorcov vedných politík, akademickú obec, širokú verejnosť a novinárov, subjekty zainteresované do krajanskej problematiky. Vzhľadom na širokú množinu koncových používateľov a veľké rozdiely v IT zručnostiach používateľov budú kladené vysoké nároky na dizajn, intuitívnosť a celkovú prácu s dátami v grafickom rozhraní riešenia. V rámci prípravnej fázy projektu bol realizovaný používateľský prieskum formou riadeného rozhovoru, ktorý stanovil rámec používateľskej cesty a produktového zoznamu požiadaviek (karta Katalóg požiadaviek v CBA). 388 - 389 -V rámci projektu budú riešenia implementované tak, aby novým používateľom poskytli intuitívne a efektívne vedenie pri ich prvej návšteve. Tento proces zabezpečí, že používatelia získajú základné informácie o možnostiach portálu a budú schopní plne využívať funkcionality systémov. Návrh systémov bude navrhnutý tak, aby prispôsobil rozhranie verejného portálu na notebookové, tabletové a mobilné zariadenia v plnej funkcionalite. Táto služba prispôsobuje zobrazenie rozhrania a jeho komponentov menším zobrazovacím plochám, aby používateľ disponoval plnohodnotnou funkcionalitou. Služba automaticky vyhodnocuje špecifikácie obrazovky používateľa a FE rozhranie verejného portálu má predom zadefinované správanie komponentov a rozloženia. 390 - 391 -Nakoľko je výstupom projektu vytvorenie elektronickej služby s grafickým používateľským rozhraním slúžiacim koncovým používateľom, v rámci realizačnej fáze projektu v etape Analýza a Dizajn budú aplikované tieto postupy elektronizácie agendy subjektu verejnej správy: 392 - 393 -* iniciálny grafický návrh 394 -* mapovanie používateľskej cesty 395 -* vytvorenie prototypu používateľského rozhrania a prototypu aplikačného rozhrania viacerými iteráciami 396 -* používateľské testy funkčného používateľského rozhrania a funkčné, integračné a výkonové testy aplikačného rozhrania (etapa Implementácia a Testovanie) 397 - 398 -Pri mapovaní používateľskej cesty a dizajne služieb budú aplikované princípy: 399 - 400 -* minimalizácie počtu krokov nevyhnutných k úspešnému získaniu/dokončeniu služby 401 -* dizajnu služieb bez slepých uličiek 402 -* interné procesy budú ukryté pred používateľom 403 -* správne názvoslovie - služba sa bude dať jednoducho vyhľadať 404 -* zrozumiteľný popis koncovej služby 405 -* služba bude pocitovo konzistentná a opakovane použije dizajn IDSK 406 -* služba bude vychádzať z aktuálnych trendov a bude fungovať používateľovi známym spôsobom 407 -* používateľ bude mať možnosť podať spätnú väzbu 408 -* služba bude využívať inteligentné formuláre a minimalizuje zber nepotrebných údajov 409 - 410 -Štruktúra používateľov Integrovaného systému služieb CVTI SR ako softvérového nástroja pre administráciu výpočtovej a dátovej kapacity, ktorá je predmetom projektu, zostáva zachovaná v rozsahu súčasného stavu: 411 - 412 -· Neautentifikovaní používatelia 413 - 414 -* Guest 415 - 416 -· Autentifikovaní používatelia 417 - 418 -* Registrovaný používateľ (Registered User) 419 -* Systémový manažér (Registered Manager) 420 -* Manažér katalógu služieb (Service Catalog Manager) 421 -* Administrátor služieb/aplikácií (Service Administrator) 422 -* Tester katalógu služieb (Service Catalog Tester) 423 - 424 -**Neautentifikovaní používatelia v roli Guest** sú neprihlásení používatelia využívajúci verejne dostupnú časť portálu bez potreby overenia identity. Na portáli majú dostupné základné informácie o službách a všeobecné informácie stránky. Cieľom portálu je pre používateľa je poskytnúť dostatok informácií pre získanie prehľadu o funkciách portálu a jeho využití. Následne vie používateľ posúdiť, či má záujem o využitie poskytovaných služieb a pre ďalšie akcie môže požiadať o registráciu, prípadne využiť svoj existujúci účet pre ďalšie akcie na portáli. 425 - 426 -**Autentifikovaní používatelia** získavajú prístup k verejne neprístupným častiam portálu prostredníctvom registrácie a prihlásenia do systému ISS CVTI SR. Pre používateľov sú sprístupnené časti portálu podľa jeho pridelenej role. 427 - 428 -Používateľ v roli **Registrovaný používateľ** je spotrebiteľom služieb systému ISS CVTI SR. Obstaranie služieb môže iniciovať prostredníctvom vyplnenia objednávky vybranej služby z katalógu služieb. V objednávke služby špecifikuje požiadavky vyplnením formulára konfigurácie služby. Objednané služby má zobrazené v zozname objednávok. Po aktivovaní objednaných služieb má služby dostupné v zozname aktívnych služieb. 429 - 430 -Používateľ v roli **Systémový manažér **je schvaľujúcim prijatých objednávok služieb. Po prijatí objednávky vyžadujúcej autorizáciu posudzuje objednávku a následne má právo ju schváliť alebo zamietnuť. V prípade potreby je medzi je ho právami autorizáciu delegovať alebo eskalovať na iného pracovníka. 431 - 432 -Používateľ v roli **Manažér katalógu služieb** je spravujúcim pracovníkom služieb a kategórií služieb. Pre správne fungovanie portálu udržuje aktuálne informácie o službách. Má právo služby vytvárať, editovať a priraďovať do kategórií. Pri vytváraní a editácii nastavuje požadovanú konfiguráciu služby pri objednávaní. Existujúce služby aktivuje, deaktivuje a určuje služby vyžadujúce autorizáciu pred vykonaním objednávky. Používateľa má práva pre správu kategórií služieb a môže ich vytvárať, editovať a vymazať. Pri vytváraní a editovaní kategórií nastavuje ich parametre prostredníctvom formulárov. 433 - 434 -Používateľ v roli **Administrátor služieb/aplikácií** je vykonávateľom aktivácie a nastavenia služieb na základe prijatých objednávok. Okrem manažmentu životného cyklu objednanej služby je v jeho správe aj manažment prijatých (nahlásených) incidentov. Okrem nastavení konfigurácie služby je v jeho právomoci delegovať/eskalovať úlohu na iného pracovníka. 435 - 436 -Používateľ v roli **Tester katalógu služieb** je testujúcim používateľom služieb. V katalógu služieb má prístupné neaktívne služby a môže iniciovať ich objednanie za účelom testovania priebehu objednávky. 437 - 438 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image004.jpg]] 439 - 440 -Obrázok 2 Proces/zákaznícka cesta zadania/vybavenia objednávky zdrojov 441 - 442 -**Popis procesu/zákazníckej cesty zadania/vybavenia objednávky zdrojov** 443 - 444 -Registrovaný používateľ môže iniciovať vybavenie služby vytvorením objednávky. Vytvorenie začína vyhľadaním služby v katalógu služieb, otvorením jej detailu a zvolením tlačidla „Objednať službu“. Tlačidlo otvára formulár objednania služby. Formulár pozostáva z identifikačnej časti zvolenej služby a konfiguračnej časti. Formulár bude dynamický, pri službách neobsahujúcich konfiguračné atribúty nie je záložka „Konfigurácia“ zobrazená. Ďalší priebeh procesu závisí od charakteru služby: Objednávka služby vyžadujúcej autorizáciu - zmení stav objednávky na „Čaká na posúdenie“ a proces pokračuje autorizáciou objednávky alebo objednávka služby nevyžadujúcej autorizáciu – zmení stav objednávky na „Spracováva sa“ a proces pokračuje priradením objednávky. Schválením objednávky je zmenený stav objednávky na „Spracováva sa“ a proces pokračuje na priradenie objednávky. Zamietnutím objednávky je zmenený stav objednávky na „Zrušená“ a proces je pozastavený. Služby nevyžadujúce autorizáciu pokračujú v procese bez autorizácie objednávky. Stav objednávky je v tomto kroku zmenený na „Spracováva sa“. Spracovávanie objednávky prebieha prostredníctvom vytvorenej konfiguračnej úlohy v stave „Nová“. Administrátor služieb/aplikácií má prístupné konfiguračné úlohy v zozname konfiguračných úloh. Detail konfiguračnej úlohy Delegovaním objednávky je úloha autorizácie pridelená inému pracovníkovi v roli „Systémový manažér“. Eskalovaním je požiadané o prioritné spracovanie úlohy iným pracovníkom v roli „Systémový manažér“. K zvolenej možnosti je vybraný pracovník pre priradenú, delegovanú alebo eskalovanú úlohu prostredníctvom výberového okna „Asociovať komu“. 445 - 446 -Priradený používateľ je zodpovedný za konfiguráciu služby. Konfigurácia je vykonávaná v systéme služby. Po vykonaní/nevykonaní konfigurácie má priradený používateľ dostupné možnosti v detaile konfiguračnej úlohy, ktorú vyhľadá v zozname konfiguračných úloh. 447 - 448 -Používateľ má naďalej dostupné možnosti priradenia/delegovania/eskalovania úlohy na iného pracovníka a zvolením jednej z týchto možností by sa opakoval proces priradenia. Okrem možností priradenia má dostupné možnosti: 449 - 450 -* Ukončenie úlohy 451 -* Ukončenie úlohy ako nevybavenej 452 - 453 -Zvolením možnosti „Ukončenie úlohy“ je stav konfiguračnej úlohy zmenený na „Ukončená“, stav objednávky služby zmenený na „Vybavená“ a služba sa dostáva do stavu „Aktívna“. 454 - 455 -Zvolením možnosti „Ukončenie úlohy ako nevybavenej“ je stav konfiguračnej úlohy zmenený na „Nevybavená“, stav objednávky služby zmenený na „Nevybavená“ a služba sa dostáva do stavu „Neaktívna“ (pozostatky prác sú vymazané). 456 - 457 -Po vybavení objednávky je pre používateľa v roli „Registrovaný používateľ“ sprístupnená objednávaná služba a používateľ môže iniciovať jej spustenie prostredníctvom portálu (položka menu „O službách“/“Služby“). 458 - 459 -**Spracovávanie žiadostí a automatické prideľovanie IT zdrojov v dátovom centre CVTI funguje na princípe, ktorý zahŕňa niekoľko dôležitých krokov:** 460 - 461 -Podanie žiadosti: 462 - 463 -* 464 -** Oprávnený používateľ podá žiadosť o pridelenie IT zdrojov cez portál vo forme elektronického formulára. 465 -** Formulár je automaticky predvyplnený, ak sú potrebné údaje už v systéme, čím sa znižuje potreba manuálneho zadávania informácií. 466 - 467 -Automatická formálna kontrola: 468 - 469 -* 470 -** Hneď po podaní žiadosti systém vykoná formálnu kontrolu. Táto kontrola zabezpečí, že všetky požadované polia sú správne vyplnené a že žiadosť spĺňa základné kritériá (napríklad kontrola platnosti zmluvy, identity žiadateľa a pod.). 471 -** Ak žiadosť neprejde kontrolou, systém používateľovi automaticky oznámi chyby a poskytne možnosť ich opraviť pred opätovným podaním. 472 - 473 -Automatizované spracovanie žiadosti: 474 - 475 -* 476 -** Po úspešnom prechode formálnou kontrolou žiadosť postupuje na automatické spracovanie. 477 -** Na základe typu žiadosti a požadovaných IT zdrojov systém rozhodne, či môže byť žiadosť spracovaná automaticky alebo potrebuje manuálne schválenie. 478 -** Napríklad, ak ide o štandardný typ žiadosti, ktorá nevyžaduje nadštandardné zdroje, môže byť spracovaná plne automaticky bez zásahu administrátora. 479 - 480 -Automatické pridelenie IT zdrojov: 481 - 482 -* 483 -** Po schválení sa spustí proces pridelenia požadovaných IT zdrojov (napr. výpočtová kapacita, úložisko, virtuálne servery). 484 -** Systém overí dostupnosť požadovaných zdrojov v dátovom centre a zabezpečí ich rezerváciu na požadované obdobie. 485 -** Ak sú zdroje dostupné, systém ich automaticky pridelí a vygeneruje potrebné prístupové údaje (napr. prihlasovacie údaje, IP adresy). 486 - 487 -Zaslanie prístupových údajov: 488 - 489 -* 490 -** Používateľ obdrží všetky potrebné údaje pre prístup k prideleným zdrojom cez elektronický kanál, napríklad cez e-mail alebo cez osobnú oblasť na portáli. 491 -** Systém určí dátum, dokedy sú pridelené zdroje dostupné, čo znamená, že každý zdroj má limitovaný čas platnosti. 492 - 493 -Monitorovanie a správa pridelených zdrojov: 494 - 495 -* 496 -** Systém neustále monitoruje dostupnosť pridelených zdrojov a ich vyťaženie. 497 -** Ak nastanú nejaké problémy (napr. prekročenie limitov, nedostatočná kapacita), systém môže automaticky upozorniť používateľa alebo administrátora. 498 - 499 -Obnovenie alebo ukončenie prístupu k zdrojom: 500 - 501 -* 502 -** Pred uplynutím platnosti pridelených zdrojov môže používateľ požiadať o predĺženie ich platnosti, ktoré môže byť automaticky schválené alebo vyžadovať manuálne potvrdenie v závislosti od politiky dátového centra. 503 -** Po uplynutí platnosti sa zdroje automaticky uvoľnia a sú pripravené na pridelenie ďalším používateľom. 504 - 505 -**Prieskum na univerzitách – technické a technologické požiadavky vysokých škôl, ktoré by dokázalo zabezpečiť CVTI SR** 506 - 507 - 508 -Prieskum bol odoslaný na všetky verejné vysoké školy v Slovenskej republike s cieľom zistiť technické a technologické potreby, ktoré univerzity pociťujú v súvislosti so svojou výskumnou a vývojovou činnosťou. Získané informácie mali identifikovať kľúčové oblasti, kde by univerzity uvítali podporu v oblasti IT infraštruktúry, výpočtového výkonu a prístupu k dátovým a technologickým riešeniam. Odpovede na prieskum boli doručené od šiestich (očakávame že príde viac) univerzít, čo umožnilo vytvoriť obraz o aktuálnych výzvach a potrebách, s ktorými sa inštitúcie stretávajú. 509 - 510 - 511 -**Zhrnutie záverov prieskumu** 512 - 513 - 514 -Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre približne 130 vedeckých a výskumných pracovníkov v súčasnosti využíva nástroje centrálne zabezpečované prostredníctvom CVTI SR (nástroj Overleaf), pričom na základe aktuálne realizovaného rozsahu vedecko výskumnej miestnosti prejavila o širší rozmer kooperácie a prepoužitia IKT nástrojov napr. v rozsahu kybernetiky, umelej inteligencie, dostupnosti datasetov. Z hľadiska dátových štruktúr prejavila fakulta záujem o minimálne 200TB úložného priestoru, pre výskumné úlohy v oblasti strojového učenia, v oblasti návrhu a simulácií štruktúr a prvkov, rôzne obrazové databázy pre medicínske účely a pod. Fakulta zároveň bola schopná v danom štádiu konkretizovať projekty a výskumné aktivity ako Horizon-Twinning (projekt FreeTwinEV) a vyzvania Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, projekty z Plánu obnovy v oblasti digitalizácie výrobných procesov, elektromobility, energetiky, výpočty v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia v projektoch Horizon Europe, VEGA. 515 - 516 - 517 -Technická univerzita v Košiciach aktuálne využíva vlastnú výpočtovú kapacitu hlavne s využitím GPU, pre rozsiahle výpočty v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia, spracovania veľkých modelov a rôznych foriem simulácií. Táto potreba vzniká v čoraz väčšom dopyte po spracovaní dát zo strany výskumných a pedagogických zamestnancov univerzity, ako aj zo strany študentov. S touto požiadavkou úzko súvisí ukladanie výsledkov, modelov, vstupných dát na vysokovýkonných all-flash diskových poliach. Aktuálne sa v tejto infraštruktúre nachádza viac ako 350 virtuálnych serverov, pričom požiadavky a žiadosti stále rastú, čo má značný dopad na rozširovanie serverovej infraštruktúry TUKE. TUKE má tiež k dispozícií rôzne trénované modely pre AI v rôznych oblastiach výskumu umelej inteligencie. Aktuálne vie vyťažiť niekoľko desiatok vlákien GPU (pod pojmom vlákno rozumieme konkrétny kus grafického procesora). Najčastejšie sa jedná o veľké jazykové modely, ako aj modely simulácií rôznych kritických stavov v oblasti stavebníctva, strojárstva a pod. Optimálnu veľkosť úložiska pre trénovanie modelov odhaduje na približne 10TB all-flash diskových polí. Prístup k zdieľanej IKT infraštruktúre CVTI SR zníži požiadavky na financovanie vlastných infraštruktúrnych projektov. Kvantitatívne očakáva využitie na úrovni procesora NVIDIA DGX a diskovej kapacite do 20TB all-flash. 518 - 519 - 520 -Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave disponuje počtom 363 vedeckých pracovníkov, pričom vyjadrila potrebu doplniť IT infraštruktúru v podobe cloudového výpočtového výkonu, virtualizačných riešení a nástrojov pre umelú inteligenciu (AI). Ďalej bola identifikovaná potreba úložiska pre vedecké dáta, nástroja na ich zdieľanie, archiváciu a sprístupnenie v súlade s princípmi otvorenej vedy. Tiež sú potrebné nástroje na správu výskumných dát, vrátane metadát a dokumentácie výskumných projektov. Uľahčenie vedeckej práce by predstavovalo sprístupnenie vedeckých databáz, ako napríklad Statista a iné. Každý výskumník na univerzite produkuje dáta v rôznych formách, vrátane štruktúrovaných datasetov, neštruktúrovaných raw dát a live feeds, pričom univerzita je ochotná tieto dáta ukladať a zdieľať s ostatnými VaV inštitúciami prostredníctvom zabezpečenej infraštruktúry v CVTI SR. Univerzita plánuje participovať na projektoch ako Horizont Europe – Teaming for Excellence, VEGA a APVV, pričom požiadavky na výpočtovú kapacitu a úložisko predstavujú významnú výzvu pre participáciu na vedeckých grantových projektoch. 521 - 522 - 523 -Univerzita Komenského v Bratislave s približne 4400 vedeckými pracovníkmi realizuje výskum závislý od pokročilých metód spracovania dát, pričom aktuálne využíva vysoko výkonný výpočtový klaster (HPC) s aktuálnou potrebou rozšírenia za účelom základného a aplikovaného výskumu v oblasti teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, spracovanie big data a hlboké strojové učenie. Potreba budúceho výpočtového výkonu bola estimovaná na úroveň 1000 TFLOPS a úložiska 1PB. Dopyt je aj po licenciách pre platené výpočtové platformy teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, analytiku nad štruktúrami typu big data a hlbokého strojového učenia. 524 - 525 - 526 -Univerzita Konštantína filozofa v Nitre s počtom 425 vedeckých pracovníkov najväčšie požiadavky na dáta a výpočtové prostriedky identifikovala v oblasti spracovania prirodzeného jazyka a dátovej vedy na Katedre informatiky, spracovanie mapových podkladov na Katedre ekológie a environmentalistiky a Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja. V dôsledku toho vyjadrila požiadavku na sprístupnenie prostriedkov pre ukladanie veľkého objemu štruktúrovaných a neštruktúrovaných dát a realizáciu výpočtov s využitím pokročilých knižníc programovacieho jazyka Python dostupných okrem konzoly aj cez grafické prostredie. Väčšina výpočtov a projektov dátovej vedy sa doteraz uskutočňuje na osobných počítačoch, ktorých výkon je často obmedzený výpočtovým výkonom, operačným systémom alebo časom. To bráni v riešení viacerých plánovaných projektov s praxou. Dlhodobým problémom je personálne zabezpečenie administrácie servera a neustále rastúce požiadavky na upgrade a nové technológie, ako aj správa projektov dátovej vedy vrátane verzionovania kódu a dát. Vytvorenie dostatočnej IT infraštruktúry pre účely vedy a výskumu je dlhodobým cieľom UKF a nevyhnutným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a riešenie zadaní z praxe. 527 - 528 - 529 -Sumárne prieskum odhalil, že univerzity pociťujú výrazný nedostatok v oblasti výpočtových kapacít a úložných priestorov pre spracovanie veľkého množstva dát, čo je nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Niektoré inštitúcie, ako UKF a SZU, zdôraznili potrebu prístupu k superpočítačom, zabezpečeným dátovým centrám a technológiám umelej inteligencie. Univerzity zároveň poukazujú na obmedzené technické zdroje pre prácu s veľkými dátami a potrebu cloudových služieb, ktoré by umožnili efektívnejší výskum a prácu s dátami. 530 - 531 - 532 -Ďalším kľúčovým zistením je požiadavka univerzít na zdieľanie a prístup k externým výskumným dátam a technologickým riešeniam z iných inštitúcií na Slovensku a v rámci Európskej únie. Tento aspekt je dôležitý pre medziodborovú spoluprácu a rozvoj moderných výskumných projektov. Mnohé univerzity tiež hľadajú riešenia na zlepšenie administratívnych a technologických procesov, vrátane kontajnerizácie a správy výskumných projektov pomocou MLOps. 533 - 534 - 535 -Z prieskumu vyplynula potreba podpory v oblasti školení a technických zdrojov, ktoré by univerzitám pomohli v oblasti vývoja nových technologických riešení a zlepšovania infraštruktúry. Celkovo prieskum ukázal, že univerzity majú záujem o spoluprácu a prístup k centralizovaným zdrojom, ktoré by umožnili efektívnejšiu realizáciu výskumných projektov a riešenie technologických výziev. 536 - 537 - 538 -Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) by mohlo výrazne prispieť k rozvoju IT infraštruktúry a vedecko-výskumnej podpory pre slovenské univerzity na základe ich aktuálnych potrieb a požiadaviek. Na základe odpovedí z prieskumu by CVTI SR mohlo pomôcť univerzitám v nasledujúcich oblastiach: 539 - 540 - 541 -**Zlepšenie IT infraštruktúry** 542 - 543 -* **Výpočtová kapacita a úložiská**: Univerzity, ako napríklad UKF a SZU, uvádzajú potrebu rozšírenia výpočtového výkonu a úložnej kapacity. Fakulta riadenia a informatiky UNIZA zdôrazňuje potrebu vysokovýkonného počítania a izolovaných prostredí pre experimenty, najmä v oblasti kybernetickej bezpečnosti. CVTI SR by mohlo poskytnúť prístup k superpočítačom, ako je Devana, na vykonávanie výpočtovo náročných úloh (napr. spracovanie prirodzeného jazyka, generatívna AI) a úložiská pre veľké množstvo dát (štruktúrované, neštruktúrované a citlivé dáta). 544 -* **Cloudové služby a prenájom výpočtového výkonu**: UKF a UCM poukazujú na potrebu cloudových výpočtových kapacít, ktoré univerzity nemajú priamo k dispozícii alebo sú ich miestne zdroje obmedzené. CVTI SR by mohlo pomôcť s prenájmom alebo poskytovaním cloudových služieb, napríklad pre AI a ML inštancie a úložné kapacity, ktoré univerzity môžu využívať na svoje výskumné projekty. 545 - 546 -**Dátové centrá a zabezpečená infraštruktúra** 547 - 548 -* **Zabezpečené úložiská pre citlivé dáta**: SZU zdôrazňuje potrebu bezpečných úložísk pre spracovanie citlivých zdravotníckych dát. CVTI SR by mohlo poskytnúť zabezpečenú sekciu dátového centra pre neverejné experimenty, spracovanie citlivých dát a zabezpečené laboratórne a klinické dáta. 549 -* **Dlhodobé uchovávanie dát**: UKF a UCM vyjadrujú záujem o dlhodobé uloženie dát v repozitároch a možnosť ich sprístupnenia iným vedecko-výskumným inštitúciám. CVTI SR by mohlo podporiť zdieľanie dát a zabezpečenie ich uchovávania, čo by prispelo k otvorenej vede a opätovnému využitiu dát na nové metódy, ako sú AI alebo ML. UNIZA prejavuje záujem o kolaboratívne prostredia a prepojenie infraštruktúr, vrátane podpory pre OpenScience Cloud. 550 - 551 -**Technologické riešenia a nástroje pre výskum** 552 - 553 -* **Poskytovanie AI a ML riešení**: Univerzity, ako UKF a SZU, majú záujem o vývoj projektov v oblastiach, ako sú veľké jazykové modely, generatívna AI alebo spracovanie dátových tokov. CVTI SR by mohlo ponúknuť nielen infraštruktúru, ale aj technologické nástroje, knižnice a virtuálne prostreddia, ktoré sú prispôsobené výskumným potrebám. 554 -* **Podpora MLOps a kontajnerizácie**: Univerzity zmieňujú problémy s technologickým a personálnym zabezpečením v oblasti MLOps. CVTI SR by mohlo pomôcť s vývojom a implementáciou kontajnerových platforiem a spravovaním dátovo-náročných projektov v oblasti dátovej vedy. 555 - 556 -**Prístup k externým výskumným dátam a zdieľaným technologickým riešeniam** 557 - 558 -* **Prístup k medzinárodným výskumným dátam a riešeniam**: UCM, SZU a ďalšie univerzity by mohli profitovať z prístupu k externým dátam a riešeniam, ktoré sú zdieľané prostredníctvom CVTI SR z iných inštitúcií SR a EÚ. To zahŕňa prístup k datasetom, ako sú metadáta z biomedicínskeho výskumu, ekonomické a spoločenské dáta, či technologické riešenia v oblasti dizajnu alebo zdravotníctva. 559 -* **Podpora interdisciplinárnej spolupráce**: CVTI SR môže pomôcť s vytváraním a zdieľaním technologických riešení, ktoré podporujú medziodborovú spoluprácu, napríklad v oblasti umelej inteligencie, dizajnu, prírodných vied či zdravotníctva. 560 - 561 -Záverom, CVTI SR má potenciál poskytnúť slovenským univerzitám kľúčovú podporu, ktorá pokrýva technologickú, dátovú a výpočtovú infraštruktúru, prístup k dátam a nástrojom, školenia a podporu interdisciplinárnych výskumných aktivít. 562 - 129 +* //Špecifikácia požiadaviek koncových používateľov musí byť v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou alebo s návrhom jej zmien ako súčasť projektu) a postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky //__[[547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy>>url:https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/547/]]__//.// 130 +* //Definujte skupiny koncových používateľov elektronických služieb a popísať cieľové skupiny koncových používateľov, vrátane sociodemografických charakteristík cieľových skupín alebo účastníkov používateľského prieskumu. Príklad definície skupín koncových používateľov, tzv. persón nájdete v metodike pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb (//__[[Metodika pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb>>url:https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2020/10/Metodicke-usmernenie-pre-tvorbu-pouzivatelsky-kvalitnych-elektronickych-sluzieb-VS_7102020.pdf]]__//).// 131 +* //Špecifikujte potreby resp. ciele koncových používateľov (ideálne formou tzv. //__ [[používateľského príbehu>>url:https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/401/#paragraf-13.odsek-4]]__//) ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej služby požadujú. Ak ide o zmenu (upgrade) elektronickej služby, ktorá už existuje, dajú sa ciele koncových používateľov kvantitatívne odmerať: // 132 +** //ako sa koncovým používateľom svoje potreby (resp. ciele) darí napĺňať (performance indikátory) - napr. priemerný čas pre naplnenie potreby, miera chybovosti, miera dokončenia, pomer online/offline transakcií, // 133 +** //ako sú koncoví používatelia (ne)spokojní s existujúcou elektronickou službou (Net Promoter Score, Customer effort Score, customer satisfaction....),// 134 +* //Pri rozvoji existujúcej elektronickej služby je možné použiť výstupy zo zisťovania spätnej väzby k elektronickej službe, ak z nich vyplývajú požiadavky koncových používateľov na rozvoj služby. // 135 +* //Ak ide o vytváranie novej koncovej služby, realizuje sa používateľský prieskum spravidla metódou kvalitatívneho prieskumu (formou štruktúrovaného rozhovoru alebo dotazníka, ktorého cieľom je pomenovať základné ciele/potreby koncových používateľov) a očakávania od kvality a funkcionalít plánovanej elektronickej služby (odkaz návod (v angličtine): //__[[Ako vybrať vhodnú metódu používateľského prieskumu>>url:https://www.nngroup.com/articles/which-ux-research-methods/]]__//).// 136 +* //Priložte Report zákazníckeho prieskumu ako prílohu Projektového zámeru, ktorý popíše priebeh a metódy prieskumu, základné kvantitatívne ukazovatele, veľkosť vzorky atď. // 137 +* //Doplňte Katalóg požiadaviek (funkčné, nefunkčné) o priorizované požiadavky z používateľského prieskumu v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek I-04 Katalóg požiadaviek.// 563 563 . 564 564 565 -1. 566 -11. Riziká a závislosti 140 +== {{id name="_Toc152607313"/}}{{id name="_Toc198641823"/}}{{id name="_Toc1446281799"/}}{{id name="_Toc1842310707"/}}{{id name="_Toc1163807533"/}}{{id name="_Toc916545230"/}}{{id name="_Toc521854426"/}}{{id name="_Toc498488475"/}}{{id name="_Toc1758750743"/}}{{id name="_Toc207777217"/}}{{id name="_Toc936389862"/}}{{id name="_Toc1446163721"/}}3.7Riziká a závislosti == 567 567 568 - Riziká a závislostisú spracovanévPríloheč.1–**Zoznam RIZÍK aÍ**.Zoznamrizíka závislostíreflektujeriziká včaseprípravno-iniciačnejfázyprojektu.142 +//Doplňte/stručne popíšte **RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI** (detail v prílohe ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI) **Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI** - je potrebné počas celej realizácie projektu aktualizovať.// 569 569 570 -|**ID**|**NÁZOV RIZIKA a ZÁVISLOSTI**|**POPIS / NÁSLEDOK** 571 -|1|Nebude možné naplniť všetky kvalitatívne požiadavky projektu.|Nebudú plne dosiahnuté očakávané benefity projektu. 572 -|2|Jednotlivé komponenty projektu nebudú vykazovať známky 100% kompatibility.|Vzhľadom na vytvorenie ekosystému je dôležité, aby jednotlivé prvky boli schopné komunikovať vzájomne a mali rovnaké východiskové požiadavky na obojsmernú programovú komunikáciu. 573 -|3|Nedostupnosť komponentov novej infraštruktúry|Nedostupnosť komponentov novej infraštruktúry, prípadne ich veľmi dlhé dodacie lehoty môžu mať negatívny vplyv na termín ukončenia projektu. 574 -|4|Projekt nebude realizovaný a nasadený podľa plánu.|V prípade omeškania dodávok projektu resp. v prípade omeškania nasadenia výstupov projektu, nebude možné efektívne a včas reagovať na bezpečnostné incidenty. 575 -|5|Nepridelené finančné prostriedky|Predčasné ukončenie projektu, predĺženie doby realizácie projektu. 576 -|6|Komplikácie s verejným obstarávaním|V prípade neskorého vypísania VO, prípadne komplikácií v procese VO by bol ohrozený začiatok implementačnej fázy. 577 -|7|Neúplné požiadavky|Neúplné požiadavky môžu spôsobiť predĺženie trvania projektu, navýšenie nákladov, z dôvodu potreby dodatočného obstarávania komponentov. 578 -|8|Vysoké náklady na prevádzku|Náklady na prevádzku budú vyššie ako plánované. Prekročenie plánovaných nákladov na prevádzku. Potreba dodatočných finančných zdrojov. 579 -|9|Ohrozenie prevádzky a dostupnosti systému|Ohrozenie prevádzky a dostupnosti systému z dôvodu možných kybernetických útokov. 580 -|10|Nedostatočné vyhodnotenie kvality|Neodhalenie slabých miest v jednotlivých fázach implementácie projektu. 581 -|11|Nesúčinnosť a nespoľahlivosť dodávateľa|Predčasné ukončenie projektu, alebo predĺženie doby realizácie projektu. 582 -|12|Nedostatok ľudských zdrojov|Predĺženie doby realizácie projektu. Výstupy projektu budú dodané v nedostatočnej kvalite. 144 +* //V prípade projektov financovaných zo zdrojov EÚ je povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s~:// 145 +* //Realizáciou verejného obstarávania (t.j. napr. pred vyhlásením VO bude dopad na projekt Fatálny, ak má objednávateľ už uzatvorenú dodávateľskú zmluvu, bude dopad nevýznamný a pod...)// 146 +* //Legislatívou: vyhodnotiť potrebu zmeny legislatívy (ak je potrebné prijať nový zákon tak bude dopad Fatálny)// 147 +* //Časovým priebehom: ak je harmonogram realizácie naplánovaný do konca roka 2023, tak bude dopad Fatálny.// 583 583 584 -1. 585 -11. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry 149 +== {{id name="_Toc152607315"/}}{{id name="_Toc1793724252"/}}{{id name="_Toc1466175488"/}}{{id name="_Toc1609225226"/}}{{id name="_Toc1296717251"/}}{{id name="_Toc1633501589"/}}{{id name="_Toc1315070395"/}}{{id name="_Toc1675606855"/}}{{id name="_Toc577492669"/}}{{id name="_Toc1200979875"/}}{{id name="_Toc248627913"/}}{{id name="_Toc1580551965"/}}{{id name="_Toc47815698"/}}{{id name="_Toc521508979"/}}3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry == 586 586 587 -Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia a rozsah projektu, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov. 151 +//Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov (zainteresované strany) alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA konkrétne.// 152 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_6f4954d8b4fa4b84.png||height="161" width="594"]] 588 588 154 +== {{id name="_Toc152607316"/}}{{id name="_Toc272880027"/}}{{id name="_Toc1555402845"/}}{{id name="_Toc202773756"/}}{{id name="_Toc184325397"/}}{{id name="_Toc668554681"/}}{{id name="_Toc1254416069"/}}{{id name="_Toc1027950788"/}}{{id name="_Toc1148271670"/}}{{id name="_Toc113941326"/}}{{id name="_Toc531942663"/}}{{id name="_Toc154507425"/}}3.9Multikriteriálna analýza == 589 589 590 -Niektoré (nie všetky) kritériá, môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej). 156 +//Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.// 157 +//Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).// 158 +Príklad šablóny pre spracovanie MCA 591 591 592 - 593 -**Biznis alternatíva A0** predstavuje zachovanie status quo. V súčasnom stave z IT hľadiska predmetná infraštruktúra formou proof of concept preverila CVTI SR v roli poskytovateľa verejných a bezplatných elektronických služieb predovšetkým pre ukladanie dát, pre hosting a pre prístup k rôznym softvérom. Aktuálna miera využitia služieb dátového centra CVTI ZA vytvára priestor pre rozšírenie množiny poskytovaných služieb, po ktorých je preukázaný dopyt na strane vysokých škôl, univerzít a vedeckej obce. 594 - 595 - 596 -**Biznis alternatíva A1** predstavuje alternatívu s cieľom vyhovieť dopytu vzdelávacích a výskumných inštitúcií po operatívnej dostupnosti výpočtového výkonu, úložiska a zdieľaných dát formou obstarania cloudových služieb. **Pre účely vyhodnotenia tejto alternatívy aj z hľadiska nákladovej analýzy bola vypracovaná samostatná BC/CBA.** Alternatíva má rovnaký rozsah poskytovaných funkcionalít a služieb, vzhľadom na charakter a rozsah projektu je rozsah obdobia poskytovaných služieb zachovaný voči biznis alternatíve A2. **Predmetná alternatíva vykazuje vyššiu nákladovosť na sledované obdobie**. 597 - 598 - 599 -**Biznis alternatíva A2** predstavuje rozšírenie dátového centra CVTI ZA s cieľom vyhovieť dopytu vzdelávacích a výskumných inštitúcií po operatívnej dostupnosti výpočtového výkonu, úložiska a zdieľaných dát formou kontinuity rozšírenej prevádzky dátového centra. 600 - 601 - 602 -//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image006.gif]]// 603 - 604 -Obrázok 3 Rozpad biznis alternatív projektu 605 - 606 - 607 - 608 -1. 609 -11. Multikriteriálna analýza 610 - 611 -Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov. 612 - 613 -Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej). 614 - 615 - 616 -Šablóna pre spracovanie MCA 617 - 618 -| |**KRITÉRIUM**|**ZDÔVODNENIE KRITÉRIA**|**MIRRI**|**MŠVVaM**|**CVTI**|**G2G**|**G2C**|**G2C/G2B** 619 -|(% rowspan="5" %)((( 620 -BIZNIS VRSTVA 621 - 622 - 623 -)))|Kritérium A (KO)|Zvýšenie portfólia poskytovaných služieb|X|X|X|X|X| 624 -|Kritérium B Lokalita|((( 625 -Geografická 626 - 627 -blízkosť dátového centra s cieľom minimalizovať čas odozvy 628 -)))| |X|X|X|X| 629 -|Kritérium C (KO)|Zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti|X|X|X|X|X| 630 -|Kritérium D (KO) Kompatibilita s existujúcimi iniciatívami|Efektívne využitie existujúcich prevádzkových kapacít|X|X|X| |X|X 631 -|Kritérium E (KO) Nezávislosť ekosystému|Nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov a interoperability, čím propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.|X|X|X|X|X|X 632 - 633 -Šablóna pre vyhodnotenie MCA na biznis vrstve 634 - 160 +| |**KRITÉRIUM**|**ZDÔVODNENIE KRIÉRIA**|((( 161 +**STAKEHOLDER** 162 +**1** 163 +)))|((( 164 +**STAKEHOLDER** 165 +**2** 166 +)))|((( 167 +**STAKEHOLDER** 168 +**3** 169 +))) 170 +|(% rowspan="6" %)BIZNIS VRSTVA|Kritérium A (KO)| |X|X|X 171 +|Kritérium B (KO)| |X|X| 172 +|Kritérium C (KO)| | |X|X 173 +|Kritérium D (KO)| | |X|X 174 +|Kritérium E| |X|X| 175 +|Kritérium F| |X| |X 176 +Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA 635 635 |**Zoznam kritérií**|((( 636 636 **Alternatíva** 637 - 638 -**0** 179 +**1** 639 639 )))|((( 640 640 **Spôsob** 641 - 642 642 **dosiahnutia** 643 -)))|**Alternatíva 1**|((( 644 -**Spôsob** 645 - 646 -**dosiahnutia** 647 647 )))|**Alternatíva 2**|((( 648 648 **Spôsob** 649 - 650 650 **dosiahnutia** 651 651 ))) 652 -|Kritérium A (KO)|nie|Alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu, teda bez rozšírenia poskytovaných služieb.|áno|Obstaraním cloudových služieb sa potencionálne zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.|áno|Rozvojom DCVaV ZA sa zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR. 653 -|Kritérium B|áno|Geografická blízkosť DCVaV ZAbola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní|nie|Obstaranie cloudových služieb vytvára riziko uloženia a spracovania dát na dlhšie ako nevyhnutné vzdialenosti.|áno|Geografická blízkosť DCVaV ZA bola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní 654 -|Kritérium C (KO)|nie|V súčasnosti sú identifikované potreby na mitigáciu rizika a implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré zachovanie status quo neumožňuje.|áno|Obstaranie cloudových služieb bude znamenať zvýšenie aktuálnej úrovne kybernetickej bezpečnosti.|áno|Rozvoj DCVaV ZA predpokladá implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré siginifikantne zvýšia mieru zabezpečenia. 655 -|Kritérium D (KO)|nie|Alternatíva nepredstavuje efektívne využitie existujúcich prevádzkových kapacít, nakoľko nedôjde k optimálnemu využitiu existujúcej infraštruktúry.|nie|Alternatíva cloudových služieb znamená odklon od kontinuity budovania vlastnej infraštruktúry a potrebu dodatočných úprav procesov a nástrojov pre prevádzku vo verejnom cloude..|áno|Alternatíva znamená biznis, procesnú a štrukturálnu kontinuitu rozvoja. 656 -|Kritérium E (KO)|áno|Vytvorením vlastnej infraštruktúry (EOSC) sa zaisťuje, že spravovanie vedeckých dát nebude závislé od komerčných subjektov, ktoré môžu mať iné ciele, ako je podpora otvorenej vedy.|nie|Nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov a interoperability, čím propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.|áno|Vytvorením vlastnej infraštruktúry (EOSC) sa zaisťuje, že spravovanie vedeckých dát nebude závislé od komerčných subjektov, ktoré môžu mať iné ciele, ako je podpora otvorenej vedy. 187 +|Kritérium A|áno|vysvetlenie prečo áno|áno|vysvetlenie prečo áno 188 +|Kritérium B|áno|vysvetlenie prečo áno|nie| 189 +|Kritérium C|áno|vysvetlenie prečo áno|nie| 190 +|Kritérium D|áno|vysvetlenie prečo áno|nie| 657 657 658 - **Nazáklademultikriteriálnejanalýzy jepreferovanou biznisalternatívouAlternatívaA2,nakoľkospĺňavšetky požiadavky(vrátaneKO) stakeholderov projektu.**192 +== {{id name="_Toc152607317"/}}{{id name="_Toc2141037501"/}}{{id name="_Toc305797393"/}}{{id name="_Toc757025235"/}}{{id name="_Toc799792984"/}}{{id name="_Toc1320898353"/}}{{id name="_Toc662890955"/}}{{id name="_Toc2002161453"/}}{{id name="_Toc463175707"/}}{{id name="_Toc660959900"/}}{{id name="_Toc1051940062"/}}{{id name="_Toc1081082045"/}}{{id name="_Toc47815700"/}}{{id name="_Toc521508981"/}}3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry == 659 659 194 +//Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.// 195 +//Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky~:// 660 660 197 +* //Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov// 198 +* //Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)// 199 +* //Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.// 200 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_5701ef6f26440efc.png||height="156" width="288"]] 661 661 662 -1. 663 -11. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry 202 +== {{id name="_Toc152607318"/}}{{id name="_Toc1308618109"/}}{{id name="_Toc1709724880"/}}{{id name="_Toc1118245238"/}}{{id name="_Toc416893103"/}}{{id name="_Toc1814703501"/}}{{id name="_Toc1969952445"/}}{{id name="_Toc1495260625"/}}{{id name="_Toc1603455053"/}}{{id name="_Toc245422461"/}}{{id name="_Toc1058442113"/}}{{id name="_Toc2040067840"/}}{{id name="_Toc47815701"/}}{{id name="_Toc521508982"/}}3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry == 664 664 665 -Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy. 204 +//Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (//__[[odkaz na katalóg>>url:https://mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/vladny-cloud/katalog-cloudovych-sluzieb/]] služieb __//).// 205 +//V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).// 206 +//Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.// 207 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_a966e8b8a99b13da.png||height="311" width="542"]] 208 +//Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.// 209 +//Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3~:// 666 666 211 +* //nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,// 212 +* //preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,// 213 +* „//minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.// 667 667 668 - Zhľadiskaaplikačnejalternatívy A0sajednáozachovaniesúčasného stavu. ISS CVTI SR budeponechaný bez zmeny sosúčasnoumierouirozsahomposkytovaných služieb,ako ajexistujúcimirizikami prevádzky. Adresovaný nie je žiadenz hnacích prvkov anicieľovmotivačnejarchitektúrynad rámecsúčasného stavu. Alternatíva nereflektuje výsledkykvantitatívneho prieskumu medzi vysokýmiškolamiauniverzitami.215 += {{id name="_Toc152607319"/}}{{id name="_Toc235638817"/}}{{id name="_Toc2038485909"/}}{{id name="_Toc1889369710"/}}{{id name="_Toc54886926"/}}{{id name="_Toc472227250"/}}{{id name="_Toc1379517775"/}}{{id name="_Toc540855301"/}}{{id name="_Toc1475201524"/}}{{id name="_Toc1214716058"/}}{{id name="_Toc240714683"/}}{{id name="_Toc476051484"/}}{{id name="_Toc47815703"/}}4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU) = 669 669 217 +* //Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané// 218 +** //projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)// 219 +** //koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu// 220 +** //biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania// 221 +* //Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).// 670 670 671 - Aplikačnáalternatíva A1 znamená minimálne rozšíreniesúčasného stavu predovšetkýmo prvky kybernetickej bezpečnosti. V nadväznostinazvýšenie informačnej bezpečnostisa vdanejalternatíva zvažujerozvoj zálohovacíchnástrojovakapacít spolu smonitoringom prevádzky.Uvedená kombinácia adresujeniektorécielea hnacie prvkymotivačnej architektúry,napr. zlepšenie kvality a efektivity procesov, zvýšeniekybernetickejainformačnej bezpečnosti. Kombinácia uvedenýchpostupov všakneadresuje zásadnýcieľ FAIRdátavo vede ani hnacieprvky podpora inováciíauľahčenie interdisciplinárnehovýskumu.223 += {{id name="_Toc152607320"/}}{{id name="_Toc982854671"/}}{{id name="_Toc744122543"/}}{{id name="_Toc1493751813"/}}{{id name="_Toc452731307"/}}{{id name="_Toc1695646942"/}}{{id name="_Toc534841930"/}}{{id name="_Toc654836100"/}}{{id name="_Toc1570812277"/}}{{id name="_Toc1016816405"/}}{{id name="_Toc609127555"/}}{{id name="_Toc1888607264"/}}{{id name="_Toc47815704"/}}5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY = 672 672 673 -Aplikačná alternatíva A2 predstavuje rozšírenie súčasného stavu o prvky zvyšujúce bezpečnosť prevádzky z hľadiska kybernetickej a informačnej bezpečnosti, zálohovacích kapacít a nástrojov, zabezpečenia monitoringu prevádzky, nástrojov pre strojové učenie a AI modelovanie dát a kontajnerizačnú platformu. Z hľadiska cieľov a hnacích prvkov motivačnej architektúry, ako aj z hľadiska výsledkov kvantitatívneho prieskumu medzi univerzitami a vysokými školami je táto alternatíva preferovaná. Predstavuje úpravu ISS CVTI SR pre prideľovanie nových služieb, implementáciu nevyhnutných platforiem a úpravu biznis koncovej služby. 225 +* //Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,// 226 +* //Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek// 227 +* //Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,// 228 +** //Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (//__[[https:~~/~~/publications.opengroup.org/standards/archimate>>url:https://publications.opengroup.org/standards/archimate]]__//), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (//__[[http:~~/~~/www.omg.org/spec/BPMN/2.0/>>url:http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/]]__//),// 229 +** {{id name="_Ref152763300"/}} //Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár//[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^2^^>>path:#sdfootnote2sym||name="sdfootnote2anc"]](%%)// architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard)^^ [[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^3^^>>path:#sdfootnote3sym||name="sdfootnote3anc"]](%%)^^ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0//[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^4^^>>path:#sdfootnote4sym||name="sdfootnote4anc"]](%%)//,// 230 +** //Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy// 231 +** //Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: //__[[https:~~/~~/www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448>>url:https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448]]__ . 232 +** //Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.// 233 +** //Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.// 234 +** //Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS~:// 235 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_fc5f5326fe7d94a7.gif||alt="Obrázok 8" height="459" width="551"]] 236 +//Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate// 674 674 238 +== {{id name="_Toc152607321"/}}{{id name="_Toc823562243"/}}5.1Prehľad e-Government komponentov == 675 675 676 -//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image008.gif]]// 240 +//__**Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.**__// 241 +//Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu **M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs)**. Objednávateľ//[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^5^^>>path:#sdfootnote5sym||name="sdfootnote5anc"]](%%)// plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.// 242 +//V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ~:// 677 677 678 -Obrázok 4 Rozpad aplikačných alternatív projektu 244 +1. //vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,// 245 +1. //uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu vo výmennom formáte pre uloženie modelu, // 246 +1. //aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. // 247 +//Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS~:// 679 679 249 +=== 5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav: === 680 680 681 -1. 682 -11. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry 251 +{{content id="projekt.planovane_ks" template=" 252 +|=Kód KS (z MetaIS)|=Názov KS|=Používateľ KS (G2C/G2B/G2G/G2A)|=Životná situáciab(+ kód z MetaIS)|=Úroveň elektronizácie KS[# th:each='item : ${ks}'] 253 +[['|' + ${item.kodMetais} + '|' + ${item.nazov} + '|' + ${item.atribut('EA_Profil_KS_pouzivatel_ks')?:''} + 254 +'|' + ${item.zs?.nazov?:''} + '; ' + ${item.zs?.kodMetais?:''} + '|' + 'Vyberte jednu z možností\\\\\\\\' + ${item.atribut('EA_Profil_KS_sofistikovanost')?:''}]] 255 +[/] 256 +"}}|=Kód KS (z MetaIS)|=Názov KS|=Používateľ KS (G2C/G2B/G2G/G2A)|=Životná situáciab(+ kód z MetaIS)|=Úroveň elektronizácie KS{{/content}} 683 683 684 - Alternatívyna úrovni technologickejarchitektúryreflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom bolozvažované využiteslužiebvládnehocloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené vkatalógu služiebvládnehocloudu ([[odkaz na katalóg>>url:https://mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/vladny-cloud/katalog-cloudovych-sluzieb/]]služieb )aprivátnehocloudu.258 +=== 5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav: === 685 685 260 +{{content id="projekt.planovane_isvs" template=" 261 +|=Kód ISVS (z MetaIS)|=Názov ISVS|=Modul ISVS (zaškrtnite ak ISVS je modulom)|=Stav IS VS|=Typ IS VS|=Kód nadradeného ISVS (v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)[# th:each='item : ${isvs}'] 262 +[('|' + ${item.kodMetais} + '|' + ${item.nazov} + '|' + ${#html.checkbox(item.atribut('EA_Profil_ISVS_modul_isvs') == 'true')} + 263 +'|' + 'Vyberte jednu z možností\\\\\\\\' + ${item.atribut('EA_Profil_ISVS_stav_isvs')?:''} + 264 +'|' + 'Vyberte jednu z možností\\\\\\\\' + ${item.atribut('EA_Profil_ISVS_typ_isvs')?:''} + 265 +'|' + ${item.nadradeneIsvs?.kodMetais?:''} + '|')] 266 +[/] 267 +"}}|=Kód ISVS (z MetaIS)|=Názov ISVS|=Modul ISVS (zaškrtnite ak ISVS je modulom)|=Stav IS VS|=Typ IS VS|=Kód nadradeného ISVS (v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS) 268 +|isvs_9458|Integrovaný systém služieb CVTI SR|{{html clean="true"}}<input type="checkbox"/>{{/html}}|Vyberte jednu z možností\\c_stav_isvs.2|Vyberte jednu z možností\\c_typ_isvs.1|| 269 +{{/content}} 686 686 687 - **Zhľadiskavyužitia vládnehocloudu bola táto možnosťvylúčená nazáklade bizniscaseamotivácieprojektu_1928 eSKa cloud. Z hľadiskavyužitia nástrojov poskytovaných projektom eSKa cloud bola táto možnosť vylúčená z dôvodu požiadaviek vysokýchškôl a univerzít na operatívne prideľovanieslužiebprevýskumné a experimentálne výpočty, z hľadiska predpokladu spracovania citlivýchúdajov napr. výskumu ľudského genómu a pod., ako aj z hľadiska požiadaviek EOSC na nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov ainteroperability,čímsa propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.**271 +=== 5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav: === 688 688 273 +{{content id="projekt.planovane_as" template=" 274 +|=Kód AS (z MetaIS)|=Názov AS|=ISVS/modul ISVS (kód z MetaIS)|=Aplikačná služba realizuje KS (kód KS z MetaIS)[# th:each='item : ${as}'] 275 +[('|' + ${item.kodMetais} + '|' + ${item.nazov} + '|' + ${item.sluziIsvs?:''} + '|' + ${#strings.listJoin(item.ks, ', ')} + '|')] 276 +[/] 277 +"}}|=Kód AS (z MetaIS)|=Názov AS|=ISVS/modul ISVS (kód z MetaIS)|=Aplikačná služba realizuje KS (kód KS z MetaIS){{/content}} 689 689 690 -1. OŽADOVANÉVÝSTUPY(PRODUKTPROJEKTU)279 +=== 5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS^^[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^6^^>>path:#sdfootnote6sym||name="sdfootnote6anc"]](%%)^^ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán === 691 691 692 -Výstupom projektu je funkčné, stabilné, efektívne, bezpečné miesto prevádzky, ktoré sa dosiahne doplnením SW a HW infraštruktúry. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu. 281 +* //Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.// 282 +* //Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.// 283 +* //Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS// 693 693 285 +|((( 286 +**Kód ISVS** 287 +//(z MetaIS)// 288 +)))|**Názov ISVS**|((( 289 +**Kód integrovaného ISVS** 290 +//(z MetaIS)// 291 +)))|**Názov integrovaného ISVS** 292 +| | | | 293 +| | | | 694 694 695 - Realizáciaprojektu budevzmyslevyhláškyMIRRISRč.401/2023 Z.z.pozostávaťzuvedenýchetáp:295 +* //Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. **Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:**// 696 696 297 +: 697 697 698 -* Analýza a dizajn, 699 -* Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb 700 -* Implementácia a testovanie, 701 -* Nasadenie. 702 - 703 -CVTI SR bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu. 704 - 705 -|**Etapa**|**Požadované výstupy** 706 -|Analýza a dizajn|((( 707 -Úvodná správa (Projektový iniciálny dokument, ďalej ako „PID“) pre všetky funkčné oblasti 708 - 709 -- Zoznam požiadaviek 710 - 711 -- Akceptačné kritériá 712 - 713 -- Rámcová špecifikácia riešenia (Popis produktu, Dekompozícia produktu, Vývojový diagram 714 - 715 - produktu) 716 - 717 -- Biznis architektúra 718 - 719 -- Aplikačná architektúra 720 - 721 -- Technologická architektúra – časť systémová architektúra 722 - 723 -- Bezpečnostná architektúra 724 - 725 -- Stratégia testovania 726 - 727 -- Plán testovania 728 - 729 -- Testovacie scenáre a prípady 730 - 731 -Detailná funkčná špecifikácia riešenia 732 - 733 -- vypracovanie registratúrneho poriadku 734 - 735 -- detailný popis funkcionality a biznis požiadaviek, 736 - 737 -- Blokové a dátové modely finálneho produktu 738 - 739 -Detailná technická špecifikácia, pre všetky systémy samostatne 740 - 741 -- technická architektúra – časť fyzická architektúra 742 - 743 -- špecifikácia správy používateľov a používateľských profilov (vrátane rolí a práv) 744 - 745 -- špecifikácia podpory identifikácie používateľov a autentifikácie vykonávaných činností 746 - 747 -- špecifikácia technologických riešení a predpokladov na dosiahnutie výkonnostných požiadaviek 748 - 749 -- Plán testovania 750 - 751 -- Testovacie scenáre a prípady 752 - 753 -- Plán Implementácie 299 +((( 300 +|//**MetaIS kód**//|//**Názov**//|//**AS na externú integráciu (využitie Spoločného modulu)**// 301 +|//isvs_8846//|//Autentifikačný modul//|//Autentifikácia používateľa na ÚPVS (BOK) (as_59698)// 302 +|//isvs_8847//|//Elektronické schránky//|//Vytváranie, odosielanie a prijímanie elektronických správ (as_59630)// 303 +|//isvs_8848//|//Modul elektronických formulárov//|//Poskytnutie vzorov e_formulárov (sluzba_is_185)// 304 +|//isvs_9369//|//Modul elektronického doručovania//|//Centrálne úradné doručovanie (as_59701)// 305 +|//isvs_8850//|//Platobný modul//|//Realizácia platieb správnych a súdnych poplatkov (as_59700)// 306 +|//isvs_9368//|//Modul centrálnej elektronickej podateľne//|//Overovanie elektronického podpisu (KEP) (as_59702)// 307 +|//isvs_8851//|//Modul dlhodobého uchovávania (nepovinný)//|//Uchovávanie elektronických dokumentov (as_59703)// 308 +|//isvs_9370//|//Notifikačný modul (nepovinný)//|//Zasielanie oznámení prostredníctvom elektronických komunikačných kanálov (sms, email) (as_59699)// 309 +|//isvs_9513//|//Centrálna API manažment Platforma (CAMP) ako realizácia Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov//|//Poskytovanie služby integráciou na AS CAMP (as_60157)// 310 +|//isvs_9513//|//Centrálna API manažment Platforma (CAMP) ako realizácia Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov//|//Konzumovanie služby iného ISVS prostredníctvom CAMP (as_60158)// 311 +|//isvs_5836//|//IS CSRÚ ako realizácia Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov//|//Poskytovanie dát na integráciu (as_59119)// 312 +|//isvs_5836//|//IS CSRÚ ako realizácia Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov//|//Poskytnutie konsolidovaných údajov o subjekte (sluzba_is_49250)// 313 +|//isvs_5836//|//IS CSRÚ ako realizácia Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov//|//Poskytnutie konsolidovaných referenčných údajov z IS CSRÚ na synchronizáciu (sluzba_is_49253)// 754 754 ))) 755 -|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|Obstaranie programových prostriedkov a služieb (R2-2) 756 -|Implementácia a testovanie|((( 757 -Implementácia: 758 758 759 - Implementačnýplán pre všetkyfunkčné oblastisamostatne:316 +=== 5.1.5Aplikačné služby na integráciu === 760 760 761 - -Implementácia systémovpre všetkyfunkčnéoblasti samostatne318 +//Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),// 762 762 763 -- Implementácia integrácií systémov pre všetky funkčné oblasti samostatne 320 +* //Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,// 321 +* //Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného~/~/rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2.__ __Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.// 322 +* //Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).// 323 +* //Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.// 324 +{{content id="projekt.integracne_as" template=" 325 +|=AS (Kód MetaIS)|=Názov AS|=Realizuje ISVS (kód MetaIS)|=Poskytujúca alebo Konzumujúca|=Integrácia cez CAMP|=Integrácia s IS tretích strán|=SaaS|=Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)[# th:each='item : ${as}'] 326 +[('|' + ${item.kodMetais} + '|' + ${item.nazov} + '|' + ${item.isvs?:''} + 327 +'|' + 'Poskytovaná / Konzumujúca////////' + ${item.atribut('EA_Profil_AS_typ_cloudovej_sluzby')?:''} + 328 +'|' + 'Áno/Nie' + '|' + 'Áno/Nie' + '|' + 'Áno/Nie' + ${item.sluziAs?:''} + '|')] 329 +[/] 330 +"}}|=AS (Kód MetaIS)|=Názov AS|=Realizuje ISVS (kód MetaIS)|=Poskytujúca alebo Konzumujúca|=Integrácia cez CAMP|=Integrácia s IS tretích strán|=SaaS|=Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS){{/content}} 764 764 765 - -Úvodnákonfiguráciasystému podľareálnych biznisprocesov pre testovacie účely332 +=== {{id name="_Toc62489735"/}}{{id name="_Toc814509359"/}}{{id name="_Toc153139693"/}}{{id name="_Toc63764348"/}}5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ === 766 766 767 - -Vybudovanietestovaciehoprostredia,jehonasadenie aoživeniedielaprevšetkysystémyaprevšetkyfunkčnéoblastisamostatne334 +//Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.// 768 768 769 -- Implementácia procesov 336 +|**ID OE**|**Názov (poskytovaného) objektu evidencie**|**Kód ISVS poskytujúceho OE**|**Názov ISVS poskytujúceho OE** 337 +| | | | 338 +| | | | 339 +| | | | 770 770 771 -Te stovanie:341 +=== {{id name="_Toc63764349"/}}{{id name="_Toc1792132569"/}}{{id name="_Toc153139694"/}}5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ === 772 772 773 - Zrealizovanietestovaniaminimálne v nasledovnomrozsahu:343 +//Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. [[Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ>>url:https://managementmania.com/sk/databaza]] sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ//__.__ 774 774 775 -- Funkčné testy 345 +|**ID OE**|**Názov (konzumovaného) objektu evidencie**|**Kód a názov ISVS konzumujúceho OE z IS CSRÚ**|**Kód zdrojového ISVS v MetaIS** 346 +| | | | 347 +| | | | 348 +| | | | 776 776 777 - -Bezpečnostnétesty-vrozsahu dokumentu „Metodikapre systematické zabezpečenie organizáciíverejnejsprávy v oblastiinformačnejbezpečnosti“(dostupnánahttps:~/~/www.csirt.gov.sk/doc/MetodikaZabezpeceniaIKT_v2.0.pdf)350 +=== 5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav: === 778 778 779 - -Záťažové testy352 +//Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.// 780 780 781 -- Systémové integračné testy 354 +|((( 355 +**Kód infraštruktúrnej služby** 356 +//(z MetaIS)// 357 +)))|**Názov infraštruktúrnej služby**|((( 358 +**Kód využívajúceho ISVS** 359 +//(z MetaIS)// 360 +)))|**Názov využívajúceho ISVS** 361 +| | | | 362 +| | | | 363 +//V súlade s NKIVS by technologická architektúra mala byť založená na cloudových službách uvedených v katalógu služieb, ktoré prešli procesom klasifikácie, hodnotenia, registrácie a zaradenia do katalógu služieb zverejnenom na stránke MIRRI: //__[[https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/vladny-cloud/katalog-cloudovych-sluzieb>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/vladny-cloud/katalog-cloudovych-sluzieb]].__ 782 782 783 - -Testypoužiteľnosti365 += {{id name="_Toc152607322"/}}{{id name="_Toc2133064951"/}}{{id name="_Toc146510989"/}}{{id name="_Toc1763044084"/}}{{id name="_Toc30446447"/}}{{id name="_Toc2101360933"/}}{{id name="_Toc825763386"/}}{{id name="_Toc1614333450"/}}{{id name="_Toc1269235670"/}}{{id name="_Toc2114332294"/}}{{id name="_Toc208969925"/}}{{id name="_Toc1427296716"/}}6.LEGISLATÍVA = 784 784 785 -- Používateľské akceptačné testovanie 786 -))) 787 -|Nasadenie|((( 788 -Nasadenie do produkcie: 367 +//Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.// 368 +//Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.// 369 +//Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.// 789 789 790 - -Prípravaprodukčnéhoprostredia371 += {{id name="_Toc510413657"/}}{{id name="_Toc152607323"/}}{{id name="_Toc765633140"/}}{{id name="_Toc2047061689"/}}{{id name="_Toc1365902580"/}}{{id name="_Toc96771585"/}}{{id name="_Toc977817845"/}}{{id name="_Toc338302336"/}}{{id name="_Toc158422599"/}}{{id name="_Toc894533619"/}}{{id name="_Toc1336543996"/}}{{id name="_Toc1715202395"/}}{{id name="_Toc1402143762"/}}{{id name="_Toc47815706"/}}7.ROZPOČET A PRÍNOSY = 791 791 792 -- Administratívna príprava produkčného prostredia (procesy, dokumentácia) 373 +//Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.// 374 +//V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať~:// 793 793 794 -- Inštalácia riešenia do produkčného prostredia 376 +* //**vypočítané náklady** (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)// 377 +* //v**ypočítané prínosy** v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)// 378 +* //**slovne popísať výpočet prínosov**, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty// 379 +* //**rok návratnosti** (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)// 795 795 796 -- Sprístupnenie riešenia v produkčnom prostredí vybraným používateľom 797 -))) 798 -|((( 799 - 381 +== 7.1Sumarizácia nákladov a prínosov == 800 800 801 -Dokončovacia fáza projektu 383 +|**Náklady**|((( 384 +**Názov** 385 +**modulu** 802 802 )))|((( 803 -Manažérsky produkt 804 - 805 -- M-02 Správa o dokončení projektu 806 - 807 -- M-02 Plán kontroly po odovzdaní projektu 808 - 809 -- M-02 Odporúčanie nadväzných krokov 810 - 811 -- M-02 Plán monitorovania a hodnotenia po odovzdaní projektu 387 +**Názov** 388 +**modulu** 389 +)))|((( 390 +**Názov** 391 +**modulu** 812 812 ))) 813 -|Služby projektového riadenia|((( 814 -Manažérsky produkt 393 +|**Všeobecný materiál**| | | 394 +|**IT - CAPEX**| | | 395 +|Aplikácie| | | 396 +|SW| | | 397 +|HW| | | 398 +|**IT - OPEX- prevádzka**| | | 399 +|Aplikácie| | | 400 +|SW| | | 401 +|HW| | | 402 +|**Prínosy**| | | 403 +|**Finančné prínosy**| | | 404 +|Administratívne poplatky| | | 405 +|Ostatné daňové a nedaňové príjmy| | | 406 +|**Ekonomické prínosy**| | | 407 +|Občania (€)| | | 408 +|Úradníci (€)| | | 409 +|Úradníci (FTE)| | | 410 +|**Kvalitatívne prínosy**| | | 411 +| | | | 412 +//Interpretácia výsledkov~:// 413 +//Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov (prahové hodnoty v zmysle platných dokumentov v prípade financovania zo zdrojov EÚ sú uvedené)~:// 815 815 816 -- M-01 Plán etapy 415 +* //Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00// 416 +* //Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %// 417 +* //Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0// 418 +//Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele~:// 419 +* //Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)// 420 +* //Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).// 421 +//Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.// 422 +//V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).// 423 +//**Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov**// 424 +//Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.// 425 +//Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť~:// 426 +* //Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)// 427 +* //Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb// 428 +//Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť~:// 429 +* //Zníženie miery korupcie// 430 +* //Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov// 431 +//Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.// 817 817 818 - -M-02Manažérskesprávy,plány,reporty,zoznamyapožiadavky433 += {{id name="_Toc152607324"/}}{{id name="_Toc895423427"/}}{{id name="_Toc241209616"/}}{{id name="_Toc1109933817"/}}{{id name="_Toc1693584831"/}}{{id name="_Toc116189132"/}}{{id name="_Toc1157370114"/}}{{id name="_Toc1343589887"/}}{{id name="_Toc2053421042"/}}{{id name="_Toc1329406378"/}}{{id name="_Toc812300137"/}}{{id name="_Toc1301800014"/}}{{id name="_Toc47815707"/}}8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA = 819 819 820 - -M-03Akceptačnýprotokol435 +//Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať~:// 821 821 822 -- M-04 Audit kvality 437 +* //KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)// 438 +* //KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).// 439 +* //Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.// 440 +* //Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).// 823 823 824 -- M-05 Analýza nákladov a prínosov 825 -))) 826 - 827 - 828 - 829 - 830 - 831 - 832 - 833 - 834 - 835 - 836 - 837 - 838 - 839 - 840 - 841 - 842 - 843 -1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY - BUDÚCI STAV 844 - 845 -Architektúra dátového centra, ako je znázornené na obrázku, predstavuje moderné, redundantné a vysoko výkonné riešenie, ktoré spája dve geograficky oddelené lokality – dátové centrum DC1 a DC2. Tieto dve centrá sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET, čo zaisťuje spoľahlivú komunikáciu, synchronizáciu dát a záložnú prevádzku pre prípad zlyhania jednej z lokalít. Celý systém je navrhnutý tak, aby podporoval vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť infraštruktúry, ktorá slúži na spracovanie dát, výpočty a prevádzku aplikácií, pričom kľúčové aspekty infraštruktúry sú optimalizované pre potreby moderného výskumu a vývoja. 846 - 847 - 848 - 849 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image010.gif]] 850 - 851 -Obrázok 5 Náhľad High–lvl architektúry dátových centier DC1 a DC2 852 - 853 - 854 - 855 -V dátovom centre DC1 sú centralizované manažérske uzly, ktoré slúžia na správu všetkých kľúčových procesov. Tieto tri fyzické servery umožňujú efektívne riadenie kontajnerových aplikácií a virtuálnych strojov, pričom platforma Kubernetes je základným pilierom pre orchestráciu kontajnerov. Manažérske uzly koordinujú nasadenie aplikácií, monitorovanie výkonu a správu zdrojov, čo zaručuje plynulú a efektívnu prevádzku. Okrem toho sa v DC1 nachádzajú výpočtové uzly, ktoré sú rozdelené do dvoch skupín – deväť uzlov pre štandardné kontajnery a virtuálne stroje a dva špecializované uzly optimalizované pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia. Tieto AI klastre sú vybavené akceleráciou pomocou GPU, čo umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie výpočtovo náročných úloh, akými sú modelovanie dát, tréning neurónových sietí alebo prediktívne analýzy. 856 - 857 - 858 -Úložná infraštruktúra v DC1 pozostáva z vysokovýkonných NVMe flash diskov pre nízkolatenčné aplikácie, ktoré vyžadujú okamžitý prístup k dátam, a veľkokapacitných úložísk pre nízko-rýchlostné systémy. Zálohovacie systémy zabezpečujú ochranu dát prostredníctvom redundancie a replikácie, pričom páskové knižnice slúžia na dlhodobú archiváciu dát, ktorá spĺňa legislatívne požiadavky na ochranu a uchovávanie údajov. Nová infraštruktúra dátového jazera (Datalake) je navrhnutá tak, aby poskytovala efektívne riešenie pre ukladanie a spracovanie veľkých objemov neštruktúrovaných dát. Datalake slúži ako centrálne úložisko pre analýzu, spracovanie a vizualizáciu dát v rámci výskumných projektov. 859 - 860 -* 861 -** 862 -** Dátové centrum DC2 je postavené ako redundantný partner DC1, pričom jeho architektúra je navrhnutá s podobnými princípmi. Trojica manažérskych uzlov zabezpečuje orchestráciu a správu všetkých procesov, zatiaľ čo šesť výpočtových uzlov je optimalizovaných pre kontajnerové a virtuálne aplikácie. Jeden špeciálny AI uzol v DC2 umožňuje rozšírenie schopností spracovania umelej inteligencie. Úložiská v DC2 zahŕňajú flash disky pre nízkolatenčné aplikácie a zálohovacie systémy, ktoré poskytujú bezpečnosť a kontinuitu dát v prípade výpadku alebo zlyhania. 863 -** 864 -** Spojenie medzi DC1 a DC2 prostredníctvom siete SANET je kľúčové pre synchronizáciu dát a záložnú prevádzku. Táto prepojenosť umožňuje replikáciu záloh, spoločné využitie zdrojov a vysokú odolnosť voči poruchám. Platformy ako Kubernetes a VMware ESX, používané v oboch dátových centrách, poskytujú flexibilitu pri správe aplikácií a infraštruktúry, pričom umožňujú hybridný prístup, ktorý kombinuje tradičné virtuálne stroje a moderné kontajnery. 865 -** 866 -** Celý systém je podporený pokročilými monitorovacími a analytickými nástrojmi, ktoré zabezpečujú prehľad o výkone infraštruktúry a umožňujú optimalizáciu prevádzky. Monitorovanie hardvérových komponentov a analýza logov poskytujú cenné dáta na identifikáciu potenciálnych problémov a zlepšenie efektivity. Systém na správu nákladov pomáha sledovať spotrebu zdrojov a identifikovať možnosti optimalizácie, čím prispieva k zníženiu prevádzkových nákladov. Rýchla správa tiketov a zálohovacie mechanizmy pre kontajnery zaručujú kontinuitu služieb a ochranu dát. Architektúra tohto dátového centra tak spája moderné technologické prístupy, ako sú HPC klastre, dátové jazero a AI infraštruktúra, s dôrazom na vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Jej návrh zohľadňuje súčasné potreby výskumu a vývoja, pričom umožňuje budúce rozšírenie a integráciu nových technológií, čím sa stáva robustným riešením pre akademické a vedecké prostredie. High-level architektúra dátového centra na obrázku ilustruje moderný systém navrhnutý pre vysoký výkon, škálovateľnosť a efektívnu správu dát. Tento systém pozostáva z dvoch geograficky oddelených dátových centier (DC1 a DC2), ktoré sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET. Táto redundancia a prepojenie zaručuje spoľahlivosť, zálohovanie a kontinuálnu prevádzku služieb aj v prípade výpadku jedného dátového centra. 867 - 868 -**Dátové centrum DC1** 869 - 870 -1. Manažérske uzly (Management Node Cluster) 871 -Obsahuje tri fyzické servery, ktoré spravujú kľúčové procesy v rámci dátového centra. Manažérske uzly riadia nasadenie kontajnerov, virtuálnych strojov (VM) a orchestráciu aplikácií, pričom využívajú platformy ako Kubernetes na správu kontajnerových aplikácií. 872 -1. Výpočtové uzly (Worker Node Cluster). Tieto uzly sú rozdelené na dva hlavné klastre: 873 -11. 9 Worker Node fyzických serverov pre štandardné kontajnery a VM, čo pokrýva široké spektrum aplikácií. 874 -11. 2 Worker Node AI Clustre, ktoré sú optimalizované pre aplikácie umelej inteligencie (AI) a strojového učenia (ML), vrátane podpory GPU akcelerácie. 875 -1. Úložné systémy 876 -11. Flash disky pre nízku latenciu a vysokorýchlostné aplikácie, ktoré vyžadujú rýchle spracovanie údajov. 877 -11. Úložiská pre veľkokapacitné a nízko-rýchlostné aplikácie. 878 -11. Zálohovacie systémy na dlhodobé uchovávanie dát. 879 -1. HPC Cluster (High-Performance Computing) 880 -Vysokovýkonné výpočtové servery navrhnuté pre analýzu veľkých dát, simulácie a ďalšie náročné vedecko-výskumné aplikácie. 881 -1. Dátové „jazero“ (Datalake) 882 -Nový úložný systém optimalizovaný na uchovávanie a spracovanie veľkých objemov štruktúrovaných aj neštruktúrovaných dát, ktorý slúži ako centrálny sklad pre dáta generované rôznymi systémami. 883 - 884 -**Dátové centrum DC2** 885 - 886 -Dátové centrum DC2 má podobnú štruktúru ako DC1, pričom je navrhnuté ako redundantné riešenie pre zaručenie vysokej dostupnosti: 887 - 888 -1. Manažérske uzly 889 -Rovnako ako v DC1, aj DC2 obsahuje tri fyzické servery na správu dátového centra. Tieto servery sú kritické pre orchestráciu a monitoring celkového výkonu. 890 -1. Výpočtové uzly 891 -DC2 disponuje šiestimi Worker Node fyzickými servermi pre štandardné aplikácie a jedným špecializovaným AI uzlom, ktorý umožňuje škálovanie AI aplikácií. 892 -1. Úložné systémy 893 -Flash disky s nízkou latenciou a zálohovacie úložiská sú kľúčovou súčasťou, ktorá zaisťuje rýchle spracovanie dát a ochranu pred stratou. 894 -1. Prepojenie s DC1 cez SANET 895 -DC2 je vysoko integrované s DC1 prostredníctvom vysokorýchlostnej siete SANET. Táto sieť umožňuje synchronizáciu dát, replikáciu záloh a spoločnú prevádzku aplikácií v reálnom čase. 896 - 897 -Spoločné vlastnosti oboch centier 898 - 899 -* Kubernetes a kontajnery 900 -Platformy na orchestráciu kontajnerov zabezpečujú flexibilné nasadzovanie a správu aplikácií. Táto technológia umožňuje rýchle škálovanie, efektívne využitie zdrojov a izoláciu procesov. 901 -* Virtuálne servery (VM) 902 -Vysoký dôraz je kladený na hybridný prístup, ktorý kombinuje tradičné virtuálne stroje a moderné kontajnery. Tento mix poskytuje širokú podporu pre rôzne druhy aplikácií. 903 -* Monitoring a správa nákladov 904 -Systémy na monitoring hardvéru, analýzu logov a správu nákladov poskytujú centralizovaný pohľad na efektívnosť a výkonnosť infraštruktúry. Správa tiketov zaisťuje rýchlu reakciu na incidenty a podporu používateľov. 905 -* Zálohovacie mechanizmy 906 -Zálohovacie systémy pre kontajnery a úložiská poskytujú ochranu pred stratou dát, pričom využívajú replikáciu medzi DC1 a DC2 na zaistenie kontinuity prevádzky. 907 - 908 -High-level architektúra tohto dátového centra demonštruje dôraz na moderné technológie, ako sú Kubernetes, HPC, a klastre, ktoré podporujú špičkové výskumné aplikácie. Prepojenie oboch dátových centier cez SANET zaručuje redundanciu, vysokú dostupnosť a zabezpečenie dát, čím vytvára spoľahlivú infraštruktúru pre potreby vedecko-výskumného a akademického prostredia. Táto architektúra spája flexibilitu, výkon a bezpečnosť, čo z nej robí robustné riešenie pre výzvy digitálneho veku. 909 - 910 - 911 -Na európskej úrovni predstavuje Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC) iniciatívu Európskej komisie, ktorá vznikla v roku 2015 s cieľom vytvoriť veľkú infraštruktúru na podporu a rozvoj otvorenej vedy a inovácií v Európe a mimo nej. EOSC poskytuje katalóg služieb, softvéru a údajov z rôznych európskych výskumných e-infraštruktúr, čím umožňuje výskumníkom ukladať, spravovať, analyzovať a opätovne využívať dáta na výskumné, inovačné a vzdelávacie účely 912 - 913 - 914 -Prepojenie dátových centier, ako je Dátové centrum pre vedu a výskum (DC VaV) prevádzkované Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), s európskymi iniciatívami, akou je Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC), je kľúčové pre naplnenie cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Európska komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje, že EOSC bude v počiatočných fázach prepájať existujúce infraštruktúry vedeckých dát, ktoré sú momentálne roztrúsené naprieč rôznymi vednými disciplínami a členskými štátmi, čím sa prístup k vedeckým dátam stane jednoduchším, lacnejším a efektívnejším. Národná stratégia pre otvorenú vedu na roky 2021-2028, schválená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, prezentuje základné tézy otvorenej vedy, opisuje situáciu v oblasti otvorenej vedy v Európe a analyzuje východiskový stav na Slovensku. Táto stratégia definuje zainteresované skupiny a strategické oblasti na presadzovanie princípov otvorenej vedy na Slovensku, pričom zdôrazňuje potrebu prepojenia národných dátových centier s európskymi iniciatívami, aby sa zabezpečil voľný tok údajov a ich efektívne využívanie v rámci celej Európy. 915 - 916 - 917 -Prepojenie národných dátových centier s európskymi infraštruktúrami, ako je EOSC, umožňuje výskumníkom efektívne ukladať, spravovať, analyzovať a opätovne využívať dáta na výskumné, inovačné a vzdelávacie účely. Tým sa podporuje spolupráca medzi výskumnými inštitúciami na národnej aj medzinárodnej úrovni, čo je v súlade s cieľmi otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. 918 - 919 - 920 -Z uvedeného vyplýva, že prepojenie dátových centier, ako je DC VaV, s európskymi iniciatívami, akou je EOSC, je nevyhnutné pre dosiahnutie strategických cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Tým sa zabezpečí efektívne využívanie vedeckých dát, podpora inovácií a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho výskumného priestoru. 921 - 922 - 923 - 924 -**Biznis architektúra rozšíreného dátového centra** 925 - 926 - 927 -Dátové centrum pre výskum a vývoj (DCVaV), modernizované v rámci projektu „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“, poskytne širokú škálu služieb určených na podporu akademických a výskumných inštitúcií, univerzít a vysokých škôl. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby pokryli komplexné potreby vedecko-výskumného prostredia a umožnili efektívne využívanie moderných IT technológií na podporu vzdelávania, výskumu a inovácie. 928 - 929 -Jednou z kľúčových oblastí služieb je ukladanie a správa dát. Dátové centrum poskytne škálovateľné úložné kapacity na ukladanie veľkých objemov vedecko-výskumných dát, ktoré budú prístupné prostredníctvom blokového, súborového a objektového ukladania. Tieto služby zahŕňajú aj zálohovanie a dlhodobú archiváciu dát, pričom sa využívajú pokročilé technológie deduplikácie a páskové knižnice. Na ochranu dát bude implementovaná replikácia medzi geograficky oddelenými lokalitami, čím sa zvýši bezpečnosť a dostupnosť informácií. Dátové služby budú navrhnuté v súlade s princípmi FAIR, aby boli dáta jednoducho nájditeľné, prístupné, interoperabilné a opakovane použiteľné. V oblasti výpočtových služieb dátové centrum poskytne vysokovýkonné výpočtové prostredie (HPC), optimalizované na spracovanie náročných vedecko-výskumných úloh, ako sú simulácie, modelovanie a analýza veľkých dát. Pre potreby umelej inteligencie a strojového učenia bude dostupný špeciálny výpočtový výkon s podporou GPU akcelerácie, čo výrazne urýchli výpočtovo náročné úlohy. Virtuálne prostredia umožnia nasadenie a správu virtuálnych serverov a kontajnerov, ktoré budú flexibilne prispôsobiteľné špecifickým potrebám výskumných projektov. 930 - 931 - 932 -Dátové centrum bude taktiež poskytovať cloudové služby, vrátane privátneho cloudu určeného pre univerzity a výskumné inštitúcie. Tieto služby umožnia flexibilnú alokáciu zdrojov, jednoduchú správu aplikácií a škálovanie výkonu podľa aktuálnych potrieb užívateľov. Prepojenie dátového centra s Európskym cloudom pre otvorenú vedu (EOSC) otvorí slovenským výskumníkom prístup k medzinárodným dátovým zdrojom a pokročilým analytickým nástrojom, čím sa výrazne zvýši efektivita interdisciplinárneho výskumu. 933 - 934 -V oblasti bezpečnosti bude dátové centrum implementovať široké spektrum bezpečnostných služieb, zameraných na ochranu dát a systémov. Kybernetická bezpečnosť bude zabezpečená prostredníctvom nástrojov na monitorovanie bezpečnostných udalostí (SIEM) a prevenciu pred stratou citlivých údajov (DLP). Zavedené budú firewally novej generácie, ktoré poskytujú ochranu pred rôznymi typmi kybernetických hrozieb. Súčasťou služieb bude aj správa identít a riadenie prístupu, čo umožní bezpečné a efektívne používanie infraštruktúry. Dátové centrum zároveň zabezpečí kontinuitu prevádzky v prípade výpadku alebo krízových situácií, vrátane geografickej redundancie kritických systémov. 935 - 936 - 937 -Analytické služby budú podporovať pokročilé spracovanie dát prostredníctvom centralizovaného prostredia Data Lake, ktoré umožní efektívne spravovanie veľkých objemov dát a ich analýzu. Nástroje na logovanie a monitoring poskytnú prehľad o systémových udalostiach a optimalizujú prevádzkové procesy. Pre aplikácie umelej inteligencie bude dátové centrum ponúkať prostredie na nasadenie, škálovanie a správu AI aplikácií, pričom podpora Kubernetes a GitOps zefektívni celý vývojový cyklus. V kontexte modernej biznis architektúry zohrávajú kľúčovú úlohu technológie ako SIEM, AI modelovanie, hyperkonvergovaná infraštruktúra, kontajnerizácia, OpenShift konzola, stretched cluster úložisko, Kubernetes a GitOps. Tieto komponenty spoločne prispievajú k efektívnejšiemu riadeniu IT infraštruktúry, zvyšujú bezpečnosť a podporujú agilný vývoj aplikácií. 938 - 939 - 940 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image012.gif]] 941 - 942 -Obrázok 6 Náhľad biznisovej vrstvy architektúry (zelená označuje nové prvky) 943 - 944 -SIEM (Security Information and Event Management) systémy integrujú umelú inteligenciu a strojové učenie na zlepšenie detekcie hrozieb a automatizáciu reakcií. Analyzujú obrovské množstvo dát v reálnom čase, identifikujú vzory a anomálie, čo umožňuje rýchlejšie a presnejšie odhalenie bezpečnostných incidentov. AI-driven SIEM riešenia taktiež znižujú počet falošných poplachov a zvyšujú efektivitu bezpečnostných operácií. 945 - 946 -AI modelovanie umožňuje organizáciám využiť pokročilé algoritmy na predikciu trendov, optimalizáciu procesov a automatizáciu rozhodovania. Integrácia AI do biznis procesov prináša konkurenčnú výhodu prostredníctvom rýchlejšieho spracovania informácií a presnejších analytických výstupov. 947 - 948 -Hyperkonvergovaná infraštruktúra (HCI) kombinuje výpočtové zdroje, úložisko a sieťové komponenty do jedného integrovaného systému. Tým sa zjednodušuje správa IT prostredia, zvyšuje škálovateľnosť a znižujú prevádzkové náklady. HCI umožňuje rýchle nasadenie nových aplikácií a služieb, čo podporuje agilitu biznisu. 949 - 950 -Kontajnerizácia predstavuje metódu balenia aplikácií a ich závislostí do izolovaných kontajnerov, čo zaručuje konzistentné prostredie naprieč rôznymi fázami vývoja a nasadenia. Tento prístup zvyšuje flexibilitu, umožňuje rýchlejšie nasadzovanie a jednoduchšiu správu aplikácií. 951 - 952 -OpenShift konzola je platforma založená na Kubernetes, ktorá poskytuje nástroje na správu kontajnerizovaných aplikácií. Umožňuje vývojárom a administrátorom efektívne nasadzovať, monitorovať a škálovať aplikácie, čím podporuje DevOps procesy a zvyšuje produktivitu tímov. 953 - 954 -Stretched cluster úložisko umožňuje replikáciu dát medzi geograficky oddelenými lokalitami, čím zvyšuje dostupnosť a odolnosť dát voči výpadkom. Tento prístup zabezpečuje kontinuitu prevádzky a ochranu dát v prípade lokálnych zlyhaní. 955 - 956 -Kubernetes je open-source platforma na orchestráciu kontajnerov, ktorá automatizuje nasadzovanie, škálovanie a prevádzku aplikácií. Poskytuje robustný rámec pre správu moderných cloudových aplikácií a podporuje ich vysokú dostupnosť a škálovateľnosť. 957 - 958 -GitOps je prístup k správe infraštruktúry a aplikácií, ktorý využíva Git ako jediný zdroj pravdy. Automatizuje nasadzovanie prostredníctvom verzií uložených v Git repozitároch, čo zvyšuje transparentnosť, znižuje chyby pri nasadzovaní a zrýchľuje vývojový cyklus. 959 - 960 -Integrácia týchto technológií do biznis architektúry umožňuje organizáciám efektívne riadiť komplexné IT prostredia, zvyšovať bezpečnosť, agilitu a podporovať inovatívne procesy, čo je nevyhnutné pre udržanie konkurencieschopnosti v dynamickom digitálnom svete. 961 - 962 - 963 -Dátové centrum tiež výrazne podporí výskumné projekty, a to prostredníctvom hostingu špecifických výskumných aplikácií a databáz. Centralizovaná výskumná infraštruktúra umožní interdisciplinárnu spoluprácu a uľahčí zapojenie slovenských výskumníkov do prestížnych medzinárodných iniciatív. Modernizácia zároveň prinesie zlepšenie služieb verejnej správy prostredníctvom digitalizácie procesov, redukcie administratívnej záťaže a zrýchlenia výmeny informácií. Podporné služby, ako technická podpora a školenia, zabezpečia, že užívatelia budú môcť efektívne využívať všetky dostupné nástroje a platformy. Automatizované monitorovanie výkonnosti systémov a pravidelné generovanie reportov umožnia inštitúciám a univerzitám efektívne riadiť svoje projekty a zlepšovať procesy. Modernizované dátové centrum bude kľúčovou súčasťou technologickej infraštruktúry Slovenska, ktorá podporí vedecký pokrok, zvýši kvalitu vzdelávania a posilní medzinárodnú spoluprácu. Tieto služby umožnia inštitúciám a univerzitám plne využívať potenciál digitálnych technológií a dosahovať nové vedecké a výskumné úspechy. 964 - 965 - 966 -Biznisová architektúra projektu je koncipovaná tak, aby podporovala technologickú transformáciu CVTI a jeho integráciu do európskeho výskumného priestoru. Projekt sa zameriava na modernizáciu dátového centra (DC), jeho technologickej infraštruktúry a implementáciu riešení umožňujúcich prepojenie so strategickými európskymi iniciatívami, ako je Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC). Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) predstavuje platformu, ktorá umožňuje zdieľanie vedeckých údajov, softvérov a služieb medzi výskumníkmi v celej Európe. Jeho cieľom je podporovať politiku otvorenej vedy a zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnej dátovej ekonomike. Integrácia slovenského dátového centra s EOSC je zásadným krokom k zapojeniu Slovenska do tejto iniciatívy, čím sa umožní slovenským výskumníkom a inštitúciám prístup k rozsiahlym európskym dátovým zdrojom a analytickým nástrojom. Týmto krokom sa zlepší efektivita a kvalita výskumu, čo zároveň posilní medzinárodnú spoluprácu a prestíž Slovenska. Prepojenie s EOSC bude realizované prostredníctvom štandardizovaných rozhraní a protokolov, čo zabezpečí interoperabilitu medzi systémami. Slovenské dátové centrum sa stane súčasťou integrovaného európskeho systému na zdieľanie a opätovné využívanie vedeckých dát. Tento proces bude podporený vytvorením katalógov služieb a infraštruktúr, ktoré umožnia jednoduchý prístup k zdrojom EOSC pre slovenských výskumníkov. 967 - 968 - 969 -Dôležitým prvkom biznisovej architektúry projektu je zapojenie slovenských inštitúcií, ako je Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied, ktoré už participujú na viacerých projektoch EOSC. Tieto inštitúcie prispievajú k rozvoju technických a organizačných štruktúr EOSC a zároveň získavajú prístup k jeho rozsiahlym zdrojom a infraštruktúre. Integrácia s EOSC prináša významné výhody, vrátane zlepšeného prístupu k dátam a službám, podpory interdisciplinárnej spolupráce, zvýšenia efektivity výskumu a posilnenia postavenia Slovenska v európskom výskumnom priestore. Zároveň prispieva k rozvoju otvorenej vedy a inovácie v rôznych oblastiach spoločnosti. Biznisová architektúra tak poskytuje základ nielen pre technologickú modernizáciu, ale aj pre zapojenie Slovenska do medzinárodných vedeckých a výskumných iniciatív. Týmto spôsobom prispieva k napĺňaniu strategických cieľov Slovenskej republiky v oblasti informatizácie, digitalizácie a otvorenej vedy. 970 - 971 - 972 - 973 - 974 - 975 - 976 - 977 - 978 - 979 - 980 - 981 - 982 -**Aplikačná architektúra rozšíreného dátového centra** 983 - 984 - 985 -Aplikačná architektúra modernizovaného dátového centra je navrhnutá tak, aby zabezpečila komplexnú podporu vedecko-výskumných, akademických a prevádzkových aktivít. Jedným z jej pilierov je schopnosť flexibilne spravovať aplikácie a poskytovať robustné prostredie pre ich prevádzku. Dôležitým prvkom architektúry je kontajnerizácia, ktorá umožňuje balenie aplikácií spolu so všetkými ich závislosťami do kontajnerov. Týmto spôsobom je možné aplikácie izolovať od prostredia, v ktorom sú spustené, čo zaručuje ich konzistentnosť a stabilitu bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v testovacom, vývojovom alebo produkčnom prostredí. 986 - 987 - 988 -Táto kontajnerová infraštruktúra je ďalej spravovaná prostredníctvom platformy Kubernetes, ktorá automatizuje nasadzovanie, škálovanie a správu kontajnerov. Kubernetes je jadrom modernej aplikačnej architektúry a umožňuje dynamickú alokáciu zdrojov v závislosti od aktuálnych potrieb aplikácií. Pre užívateľsky prívetivejšiu správu kontajnerizovaných aplikácií sa využíva OpenShift konzola, ktorá rozširuje možnosti Kubernetes o intuitívne rozhranie a pokročilé funkcie, ako je integrovaná bezpečnosť, automatické škálovanie a monitorovanie výkonu. Nasadzovanie aplikácií a ich aktualizácie sú automatizované prostredníctvom GitOps, čo znamená, že Git slúži ako hlavný zdroj pravdy pre konfiguráciu a správu infraštruktúry aj aplikácií. Tento prístup zaručuje vysokú transparentnosť zmien, umožňuje ich sledovanie a automatickú synchronizáciu so živým prostredím. Vývojové tímy môžu rýchlo implementovať nové funkcie a zmeny s minimálnym rizikom chýb. V rámci aplikačnej architektúry zohráva významnú úlohu aj bezpečnosť. SIEM systémy sú kľúčovým nástrojom na ochranu infraštruktúry, keďže umožňujú centralizované zhromažďovanie a analýzu bezpečnostných udalostí. Tieto systémy využívajú pokročilé algoritmy na identifikáciu potenciálnych hrozieb a anomálií, čím zabezpečujú rýchlu reakciu na incidenty. Spolu s tým sú implementované aj riešenia na správu identít a prístupov (IAM), ktoré zabezpečujú, že citlivé aplikácie a dáta sú dostupné iba oprávneným osobám. 989 - 990 - 991 -Pre aplikácie využívajúce veľké objemy dát, ako sú analytické nástroje a modelovanie umelej inteligencie, je architektúra navrhnutá s ohľadom na ich vysoké požiadavky na výpočtový výkon. GPU akcelerácia umožňuje efektívne tréningy a nasadzovanie AI modelov, čo je kľúčové pre moderný výskum a vývoj. Dátové centrum zároveň podporuje centralizované úložisko typu Data Lake, ktoré slúži ako základňa pre zber, spracovanie a analýzu veľkých dát. 992 - 993 - 994 -Ďalším dôležitým aspektom je dostupnosť a redundancia. Použitie stretched cluster úložísk umožňuje replikáciu dát medzi rôznymi geografickými lokalitami, čo zabezpečuje ich ochranu pred stratou a zároveň garantuje kontinuitu prevádzky aj v prípade technických výpadkov. Táto funkcia je obzvlášť dôležitá pre aplikácie kritické pre výskum, ktoré si vyžadujú nepretržitý prístup k dátam a vysokú spoľahlivosť infraštruktúry. Celá aplikačná architektúra je postavená na princípoch otvorenosti, škálovateľnosti a bezpečnosti, čím zaisťuje, že dátové centrum dokáže reagovať na dynamické požiadavky akademického a výskumného prostredia. Jej flexibilita umožňuje ľahkú integráciu nových technológií a služieb, čo z nej robí kľúčový prvok v digitálnej transformácii vedeckého a akademického sektora. 995 - 996 - 997 - 998 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image014.gif]] 999 - 1000 - 1001 -Obrázok 7 Náhľad aplikačnej vrstvy architektúry 1002 - 1003 - 1004 -**Platforma sémantického middleware** 1005 - 1006 -Sémantický middleware je kľúčovým nástrojom pre efektívnu integráciu a interoperabilitu dátových zdrojov a aplikácií v dátovom centre. Využíva sémantické technológie, ako sú RDF (Resource Description Framework) a OWL (Web Ontology Language), ktoré umožňujú popis a reprezentáciu dát s významom, čím podporuje ich strojové spracovanie a analýzu. Tento middleware slúži ako most medzi rôznymi systémami, čo umožňuje ich vzájomnú komunikáciu a prepojenie dát bez nutnosti zložitých konverzií alebo ručnej intervencie. 1007 - 1008 - 1009 -Príkladom použitia je vyhľadávanie vo veľkých dátových súboroch, kde middleware umožní rýchlu a presnú identifikáciu relevantných informácií na základe kontextu, nie len kľúčových slov. Okrem toho je táto platforma nevyhnutná pre pokročilé aplikácie umelej inteligencie a analytické nástroje, ktoré pracujú s veľkými množstvami neštruktúrovaných dát. Platforma sémantického middleware je sofistikovaný integračný nástroj, ktorý slúži na prepojenie rôznych dátových zdrojov, aplikácií a systémov tak, aby mohli efektívne spolupracovať a vymieňať si informácie. V prostredí moderného dátového centra, kde sa pracuje s veľkým množstvom heterogénnych dát pochádzajúcich z rôznych systémov a technológií, je práve sémantický middleware neoceniteľným riešením. Jeho úlohou je vytvárať zrozumiteľnú a jednotnú dátovú štruktúru, ktorá umožňuje efektívnu integráciu a spracovanie dát v reálnom čase. 1010 - 1011 - 1012 -Základnou črtou sémantického middleware je schopnosť pochopiť a spracovávať význam dát, nielen ich syntaktickú formu. Na tento účel využíva pokročilé štandardy, ako sú RDF (Resource Description Framework) a OWL (Web Ontology Language), ktoré umožňujú reprezentovať dáta vo forme, ktorú môžu pochopiť nielen ľudia, ale aj stroje. Vďaka tomu môže middleware zabezpečiť interoperabilitu medzi systémami, ktoré by inak nedokázali priamo komunikovať alebo si vymieňať informácie. Jednou z jeho najväčších výhod je schopnosť prepájať neštruktúrované a štruktúrované dáta. V prostredí dátového centra to znamená, že dokáže prepojiť napríklad veľké množstvo textových súborov, logov, senzorových údajov alebo databázových záznamov do jedného konzistentného dátového modelu. Tento model potom môže byť použitý na pokročilé analýzy, vyhľadávanie informácií alebo automatizované rozhodovanie. Platforma je kľúčová aj pre nasadenie aplikácií umelej inteligencie (AI) a strojového učenia (ML), ktoré vyžadujú kvalitne štruktúrované a zrozumiteľné dáta. Sémantický middleware zabezpečuje, že tieto aplikácie majú prístup k relevantným dátam v správnej forme a kontexte, čo výrazne zlepšuje ich výkonnosť a presnosť. Napríklad pri analýze veľkých dát môže middleware automaticky identifikovať a prepojiť súvisiace informácie, čím urýchľuje proces spracovania a poskytuje hodnotné poznatky v reálnom čase. 1013 - 1014 - 1015 -Ďalšou zásadnou funkciou je podpora pokročilého vyhľadávania. Sémantický middleware umožňuje vyhľadávanie na základe kontextu a významu, nie len kľúčových slov. To znamená, že používatelia môžu formulovať komplexné otázky a systém dokáže na ne odpovedať tým, že prepojí dáta z rôznych zdrojov a poskytne zmysluplné odpovede. Táto schopnosť je obzvlášť užitočná vo vedecko-výskumných projektoch, kde je potrebné rýchlo identifikovať súvislosti medzi zdanlivo nesúvisiacimi údajmi. 1016 - 1017 - 1018 -Middleware taktiež umožňuje vytváranie sémantických modelov a ontológií, ktoré slúžia ako univerzálny „slovník“ pre rôzne aplikácie a systémy. Tieto ontológie môžu byť zdieľané medzi rôznymi tímami alebo organizáciami, čo podporuje spoluprácu a znižuje náklady na vývoj samostatných integračných riešení. Bezpečnosť je ďalším dôležitým aspektom. Sémantický middleware dokáže spravovať prístupové práva a zabezpečiť, že citlivé dáta sú dostupné len oprávneným používateľom alebo systémom. To je nevyhnutné v prostredí, kde sa manipuluje s citlivými vedecko-výskumnými údajmi alebo informáciami verejnej správy. Vďaka svojej flexibilite a schopnosti adaptovať sa na rôzne prostredia je sémantický middleware ideálnym riešením pre dátové centrá, ktoré musia zvládať neustále rastúci objem dát a náročné požiadavky na ich spracovanie. Táto platforma nielen zjednodušuje a urýchľuje integráciu systémov, ale aj otvára nové možnosti pre využívanie dát, od pokročilých analýz až po automatizované rozhodovanie. Jej implementácia prináša vyššiu efektivitu, zlepšuje spoluprácu a podporuje inovatívne prístupy k práci s dátami. 1019 - 1020 - 1021 -**Platforma pre detekciu softvérových chýb a správu softvérových záplat** 1022 - 1023 -Táto platforma automatizuje identifikáciu softvérových chýb, monitorovanie ich výskytu a aplikáciu záplat (patch management). Využíva technológie aktívneho skenovania na identifikáciu zraniteľností v softvéroch a hodnotí ich kritickosť. Automatizovaný proces záplatovania umožňuje rýchle riešenie problémov, čím sa znižuje riziko kybernetických útokov a minimalizujú prestoje. Platforma zároveň ponúka prehľad o stave celého softvérového prostredia, vrátane detailných správ o aplikovaných záplatách a zostávajúcich zraniteľnostiach. Týmto spôsobom poskytuje IT tímom neoceniteľný nástroj na udržiavanie bezpečného a aktuálneho softvérového prostredia. 1024 - 1025 - 1026 -**Platforma pre vytváranie servisných požiadaviek** 1027 - 1028 -Systém pre správu servisných požiadaviek (ticketing system) je základným prvkom podpory užívateľov a správy incidentov. Používatelia môžu cez jednoduché rozhranie zadávať požiadavky, ako napríklad nahlasovanie problémov, žiadosti o podporu alebo návrhy na zlepšenie. Systém umožňuje kategorizáciu a prioritizáciu tiketov na základe ich naliehavosti, čím zabezpečuje rýchle riešenie kritických problémov. Automatizácia procesov, ako je eskalácia tiketov k relevantným tímom alebo pripomienky, znižuje administratívnu záťaž a zlepšuje efektivitu podpory. Tento systém je často integrovaný s inými nástrojmi na monitoring a správu, čo umožňuje automatické vytváranie tiketov na základe zaznamenaných incidentov. 1029 - 1030 - 1031 -**Platforma dátového skladu** 1032 - 1033 -Dátový sklad je centralizované úložisko, ktoré zhromažďuje a konsoliduje dáta z rôznych zdrojov pre potreby analýzy a reportovania. Tento systém používa ETL procesy (extract, transform, load), aby zabezpečil, že dáta sú pripravené na použitie a konzistentné. Dátový sklad podporuje výskumné a vývojové aktivity tým, že poskytuje výkonné analytické nástroje na identifikáciu trendov, tvorbu predikcií a hodnotenie výkonnosti. Dôležitou súčasťou je aj správa metadát, ktorá umožňuje jednoduché vyhľadávanie a organizáciu dát. Platforma je optimalizovaná pre rýchle dotazy a podporuje integráciu s nástrojmi umelej inteligencie, ktoré vyžadujú prístup k veľkým množstvám dát. 1034 - 1035 - 1036 -**Platforma pre monitoring hardvérových komponentov a aplikácií** 1037 - 1038 -Monitoring hardvéru a aplikácií je kritický pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky dátového centra. Táto platforma zhromažďuje dáta z hardvérových senzorov, logov a aplikačných rozhraní, ktoré následne analyzuje a vizualizuje. Poskytuje real-time prehľad o stave systému, vrátane metriky, ako je využitie procesora, pamäte, úložiska a sieťových zdrojov. Platforma obsahuje funkcie na automatické upozornenie v prípade prekročenia stanovených prahových hodnôt, čo umožňuje rýchlu reakciu na potenciálne problémy. Jej cieľom je minimalizovať prestoje a optimalizovať výkon infraštruktúry. 1039 - 1040 - 1041 - 1042 -**Komunikačného asistenta** 1043 - 1044 -Komunikačný asistent, často poháňaný technológiami NLP (Natural Language Processing), slúži na automatizáciu bežných otázok a požiadaviek používateľov. Môže byť nasadený ako chatovací robot alebo hlasový asistent, ktorý poskytuje okamžité odpovede na otázky týkajúce sa infraštruktúry, služieb alebo technickej podpory. Táto platforma výrazne zlepšuje užívateľskú skúsenosť a znižuje záťaž na technické tímy. Komunikačný asistent môže byť integrovaný s ďalšími systémami na poskytovanie personalizovaných informácií alebo na vykonávanie základných úkonov na požiadanie. 1045 - 1046 - 1047 -**Platforma na manažment nákladov** 1048 - 1049 -Táto platforma je navrhnutá tak, aby poskytovala prehľad o nákladoch spojených s prevádzkou IT infraštruktúry a umožňovala efektívne riadenie rozpočtov jednotlivých projektov alebo oddelení. Platforma zhromažďuje informácie o spotrebe zdrojov, ako sú výpočtová kapacita, úložisko a sieťové služby, a tieto údaje transformuje do podrobných reportov. Jednou z jej hlavných funkcií je kategorizácia nákladov na základe konkrétnych služieb alebo projektov, čo umožňuje presnú alokáciu výdavkov. Okrem toho platforma obsahuje analytické nástroje, ktoré identifikujú oblasti s neefektívnym využívaním zdrojov a navrhujú optimalizačné opatrenia. 1050 - 1051 - 1052 -Manažéri môžu na základe týchto dát plánovať rozpočty a robiť strategické rozhodnutia, ktoré vedú k znižovaniu nákladov a zvyšovaniu efektivity prevádzky. Platforma je tiež schopná automaticky generovať upozornenia v prípade prekročenia stanovených rozpočtových limitov, čo znižuje riziko neplánovaných výdavkov. V kontexte veľkých vedeckých projektov je takýto systém neoceniteľný, pretože umožňuje presne sledovať náklady spojené s náročnými výpočtovými úlohami a ukladaním dát. Platforma na manažment nákladov je navrhnutá ako strategický nástroj na kontrolu, analýzu a optimalizáciu finančných výdavkov spojených s prevádzkou IT infraštruktúry dátového centra. Jej hlavným cieľom je poskytnúť presný a detailný prehľad o tom, ako sú využívané dostupné zdroje – od výpočtovej kapacity, cez úložiská, až po sieťové služby – a identifikovať oblasti, kde dochádza k neefektívnemu alebo nadmerne nákladnému využívaniu. Tento prehľad nie je len nástrojom pre administrátorov infraštruktúry, ale aj pre manažérov a strategických plánovačov, ktorí potrebujú mať jasnú predstavu o tom, ako sú rozpočty alokované a kde je priestor na zlepšenie. 1053 - 1054 - 1055 -Platforma zhromažďuje údaje o nákladoch v reálnom čase a tieto informácie spracúva do ľahko čitateľných reportov a vizualizácií. Tieto prehľady umožňujú detailne pochopiť, ktoré projekty alebo oddelenia spotrebovávajú najviac zdrojov, a zároveň poskytujú informácie o tom, či sú zdroje využívané efektívne. Napríklad, ak určitý výpočtový cluster vykazuje nevyužitú kapacitu, platforma môže upozorniť na možnosť jeho optimalizácie alebo presunutia zdrojov tam, kde sú viac potrebné. Dôležitou súčasťou platformy je jej schopnosť kategorizovať náklady podľa rôznych dimenzií – napríklad podľa služieb, projektov, oddelení alebo časového obdobia. Táto flexibilita umožňuje detailnú analýzu výdavkov a poskytuje nástroje na plánovanie rozpočtov. Manažéri tak môžu robiť informované rozhodnutia, ako alokovať prostriedky v súlade s prioritami organizácie. Navyše, platforma je schopná automaticky generovať upozornenia, ak sú prekročené stanovené rozpočtové limity, čo pomáha predchádzať neočakávaným finančným problémom. Platforma tiež zohráva kľúčovú úlohu pri optimalizácii nákladov v prostredí hybridného cloudu. Poskytuje porovnania medzi nákladmi na lokálne infraštruktúry a službami poskytovanými v cloude, čím umožňuje organizáciám identifikovať, ktoré prostredie je nákladovo efektívnejšie pre rôzne typy úloh. Táto schopnosť je neoceniteľná v prostredí, kde sa výpočtové a úložné potreby dynamicky menia a kde môže byť prechod na cloudové riešenia výhodnejší v určitých scenároch. 1056 - 1057 - 1058 -Jedným z najväčších prínosov platformy je jej schopnosť odhaliť neviditeľné náklady. To znamená, že dokáže identifikovať skryté výdavky, ako sú náklady spojené s nevyužívanými alebo zle optimalizovanými zdrojmi. Takéto informácie sú kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť a efektivitu prevádzky dátového centra, pretože umožňujú eliminovať plytvanie a maximalizovať návratnosť investícií. Platforma na manažment nákladov nie je len o znižovaní výdavkov, ale aj o maximalizovaní hodnoty, ktorú infraštruktúra poskytuje. Zaisťuje, že každý vynaložený cent prináša maximálnu možnú hodnotu pre organizáciu, či už ide o podporu vedecko-výskumných projektov, alebo o zabezpečenie kritických služieb pre verejnú správu. Jej implementácia v dátovom centre predstavuje krok smerom k väčšej transparentnosti, lepšiemu riadeniu a vyššej udržateľnosti prevádzky, čím sa stáva kľúčovým nástrojom v modernej IT infraštruktúre. 1059 - 1060 - 1061 -**Bezpečnosť** 1062 - 1063 -Bezpečnostná vrstva aplikačnej architektúry je navrhnutá s dôrazom na ochranu infraštruktúry a dát pred kybernetickými hrozbami. Zahŕňa viacúrovňové opatrenia, ktoré kombinujú prevenciu, detekciu a reakciu na bezpečnostné incidenty. Kľúčovým komponentom je SIEM (Security Information and Event Management), ktorý centralizovane zhromažďuje dáta o bezpečnostných udalostiach z celej infraštruktúry, analyzuje ich a identifikuje potenciálne hrozby. Tento systém umožňuje detekciu anomálií a poskytuje odporúčania na riešenie incidentov v reálnom čase. 1064 - 1065 - 1066 -Súčasťou bezpečnostnej platformy je aj systém správy identít a prístupov (IAM), ktorý zabezpečuje, že k citlivým aplikáciám a dátam majú prístup len oprávnené osoby. IAM používa viacfaktorovú autentifikáciu a pravidelné overovanie práv, čím minimalizuje riziko neoprávneného prístupu. Dôležitú úlohu zohrávajú aj technológie na šifrovanie dát pri prenose a na úložiskách, firewall novej generácie a nástroje na prevenciu pred stratou dát (DLP). Tieto opatrenia sú integrované do aplikačnej architektúry, aby zabezpečili súlad so zákonnými požiadavkami a ochránili citlivé údaje pred narušením. 1067 - 1068 - 1069 -**Zálohovanie** 1070 - 1071 -Zálohovanie je kritickou súčasťou aplikačnej architektúry, ktorá zabezpečuje ochranu dát pred stratou alebo poškodením. Platforma pre zálohovanie umožňuje automatizované zálohovacie procesy pre všetky aplikácie a dáta spravované dátovým centrom. Zálohy sú ukladané na dedikované úložiská s vysokou dostupnosťou a redundanciou. Platforma podporuje pokročilé technológie, ako je deduplikácia dát, ktorá minimalizuje priestor potrebný na úložisko, a využitie páskových knižníc na dlhodobú archiváciu. V prípade incidentu, ako je kybernetický útok alebo zlyhanie hardvéru, umožňuje rýchlu obnovu dát a minimalizáciu prestojov. Zálohovanie je navrhnuté tak, aby spĺňalo štandardy najlepšej praxe pre ochranu dát, a je plne integrované s bezpečnostnými systémami, ktoré zabezpečujú šifrovanie záloh a ich ochranu pred neoprávneným prístupom. 1072 - 1073 - 1074 - 1075 -**Integrovaný systém služieb** 1076 - 1077 -Integrovaný systém služieb spája všetky komponenty aplikačnej architektúry do jedného koherentného celku. Tento systém slúži na riadenie procesov, konfigurácií a zdrojov, čo zabezpečuje hladkú prevádzku a efektívnu spoluprácu medzi jednotlivými platformami. Jednou z hlavných výhod tohto systému je jeho schopnosť automatizovať zložité procesy, ako je nasadzovanie nových aplikácií, aktualizácie softvéru alebo správa incidentov. Systém poskytuje jednotné rozhranie pre všetky operácie, čo zlepšuje prehľadnosť a znižuje záťaž na administratívne tímy. Integrovaný systém služieb je nevyhnutný pre koordináciu všetkých častí infraštruktúry a zabezpečuje, že všetky aplikácie a platformy spolupracujú efektívne a bez konfliktov. 1078 - 1079 - 1080 -Systém umožňuje automatizáciu rutinných procesov, ako je nasadzovanie aplikácií, aktualizácie softvéru, zálohovanie dát či monitoring infraštruktúry. Automatizácia znižuje manuálnu záťaž na IT tímy, čím im poskytuje viac priestoru na strategické úlohy a inovácie. Prostredníctvom centralizovanej správy zdrojov poskytuje integrovaný systém ucelený prehľad o stave infraštruktúry, vrátane výpočtovej kapacity, úložiska, sieťových zdrojov a aplikácií. Tento prehľad umožňuje administrátorom monitorovať aktuálne využitie zdrojov, identifikovať trendy a optimalizovať ich alokáciu podľa potrieb používateľov.Dôležitou funkciou integrovaného systému je jeho schopnosť prepojiť rôznorodé platformy a aplikácie do jedného koherentného ekosystému. Tento prístup minimalizuje riziko vzniku nekompatibilít medzi jednotlivými komponentmi a zvyšuje spoľahlivosť celej infraštruktúry. Integrovaný systém služieb zároveň zhromažďuje a analyzuje dáta zo všetkých častí infraštruktúry, čím poskytuje cenné poznatky pre strategické plánovanie a rozhodovanie. Napríklad prehľady o výkone a využití zdrojov umožňujú optimalizovať náklady a zlepšiť efektivitu prevádzky. 1081 - 1082 - 1083 -**Poskytovanie výpočtového výkonu a dátovej kapacity** 1084 - 1085 -Táto platforma poskytuje prístup k vysokovýkonnému výpočtovému výkonu (HPC) a rozsiahlym úložným kapacitám, ktoré sú potrebné pre náročné vedecko-výskumné úlohy. Výpočtový výkon je distribuovaný prostredníctvom výpočtových klastrov, ktoré umožňujú paralelné spracovanie veľkých objemov dát. 1086 - 1087 - 1088 -Platforma podporuje dynamické prideľovanie zdrojov, čo znamená, že výpočtová kapacita a úložisko sú prispôsobované podľa aktuálnych potrieb používateľov. Podpora GPU akcelerácie výrazne zrýchľuje spracovanie úloh súvisiacich s umelou inteligenciou a strojovým učením. Dátové kapacity sú optimalizované pre uchovávanie a spracovanie veľkých vedeckých a výskumných dát, pričom platforma zahŕňa aj pokročilé mechanizmy pre replikáciu a redundanciu dát. 1089 - 1090 - 1091 -**Vedecké a výskumné dáta** 1092 - 1093 -Platforma pre správu vedeckých a výskumných dát je navrhnutá tak, aby podporovala princípy FAIR (Findable, Accessible, Interoperable, Reusable). Táto platforma zabezpečuje, že všetky dáta sú dobre organizované, ľahko prístupné a pripravené na opätovné využitie. Jedným z jej hlavných prvkov je prepojenie s Európskym cloudom pre otvorenú vedu (EOSC), ktorý umožňuje zdieľanie dát medzi medzinárodnými výskumnými komunitami. Platforma obsahuje nástroje na analýzu a vizualizáciu dát, ktoré podporujú pokročilé výskumné aplikácie. Táto časť aplikačnej architektúry je kľúčová pre spoluprácu na vedeckých projektoch, zlepšenie prístupu k dátam a zvyšovanie kvality výskumu prostredníctvom efektívneho využívania existujúcich dátových zdrojov. Komponent správy vedeckých a výskumných dát predstavuje kľúčovú časť aplikačnej architektúry. Tento komponent bol navrhnutý s cieľom zabezpečiť efektívne uchovávanie, spracovanie, zdieľanie a analýzu dát generovaných vo vedecko-výskumných projektoch. Systém je postavený na princípoch FAIR (Findable, Accessible, Interoperable, Reusable), čo znamená, že dáta sú dobre organizované, ľahko prístupné, interoperabilné a opakovane použiteľné. Tieto princípy zabezpečujú maximálnu využiteľnosť dát v širokom spektre vedeckých disciplín a podporujú transparentnosť a otvorenosť vo vede. 1094 - 1095 - 1096 -Platforma poskytuje škálovateľné úložné kapacity na ukladanie veľkých objemov dát, ako sú experimentálne dáta, výsledky simulácií alebo obrazové dáta. Úložiská sú navrhnuté s vysokou dostupnosťou a redundanciou, čím zabezpečujú ochranu dát pred stratou a ich nepretržitú dostupnosť. Prepojenie s Európskym cloudom pre otvorenú vedu (EOSC) umožňuje zdieľanie dát medzi výskumnými komunitami na medzinárodnej úrovni. Táto integrácia otvára slovenským výskumníkom prístup k rozsiahlym zdrojom dát a analytickým nástrojom, čím posilňuje ich schopnosť zapájať sa do prestížnych projektov. Súčasťou platformy sú pokročilé analytické nástroje a vizualizačné možnosti, ktoré umožňujú intuitívnu prezentáciu výsledkov analýzy prostredníctvom grafov, máp alebo interaktívnych modelov. Tieto nástroje podporujú rýchlu interpretáciu zložitých dát, čím výrazne uľahčujú rozhodovanie na základe dát. Okrem toho platforma umožňuje spracovanie dát v reálnom čase, čo je nevyhnutné pre aplikácie vyžadujúce okamžitú analýzu, ako napríklad monitorovanie environmentálnych zmien alebo spracovanie údajov z laboratórnych senzorov. 1097 - 1098 - 1099 -Dôležitým aspektom tejto platformy je podpora interdisciplinárneho výskumu. Dáta môžu byť zdieľané medzi rôznymi vednými odbormi, čím sa podporuje spolupráca výskumníkov z rôznych oblastí. Týmto spôsobom vznikajú virtuálne výskumné tímy, ktoré môžu efektívne zdieľať znalosti a využívať zdroje. Zároveň je zabezpečená integrita dát prostredníctvom pokročilých bezpečnostných opatrení, ako je šifrovanie pri prenose aj na úložisku, viacúrovňová autentifikácia a správa prístupových práv.Platforma pre vedecké a výskumné dáta taktiež poskytuje možnosť spracovania dát na výpočtovo náročných systémoch, čo zahŕňa podporu pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia. Výpočtová kapacita je dynamicky prideľovaná podľa aktuálnych potrieb, pričom využitie GPU akcelerácie výrazne zrýchľuje výpočty. Táto funkcia je obzvlášť dôležitá pre moderné výskumné projekty, ktoré si vyžadujú analýzu veľkých dátových súborov. Význam tejto platformy spočíva aj v schopnosti podporovať otvorenú vedu prostredníctvom zdieľania dát a výsledkov výskumu v súlade s medzinárodnými štandardmi. Umožňuje efektívne využívanie existujúcich dátových zdrojov a podporuje vznik nových vedeckých objavov. Týmto spôsobom platforma prispieva k rozvoju interdisciplinárneho výskumu, zvyšuje efektivitu vedeckých procesov a umožňuje slovenským výskumníkom dosiahnuť významné výsledky na globálnej úrovni. Je neoddeliteľnou súčasťou moderného výskumného prostredia, ktorá prináša technologické inovácie a podporuje vedecký pokrok. 1100 - 1101 - 1102 - 1103 -**Technologická architektúra rozšíreného dátového centra** 1104 - 1105 - 1106 -Technologická architektúra dátového centra opísaná v dokumente predstavuje komplexný ekosystém moderných riešení navrhnutých na zabezpečenie vysokej dostupnosti, škálovateľnosti a bezpečnosti infraštruktúry. Jej kľúčovými komponentmi sú moderné výpočtové klastre, pokročilé diskové úložiská, sieťové riešenia a zabezpečené virtualizačné prostredia, ktoré spolu vytvárajú robustné prostredie na podporu vedecko-výskumných aktivít a služieb pre verejnú správu. Architektúra začína na úrovni výpočtovej infraštruktúry, ktorá zahŕňa nové servery vybavené modernými procesormi s vysokým výpočtovým výkonom a veľkou kapacitou pamäte. Tieto servery podporujú virtualizačné technológie, ako sú VMware a Kubernetes, čo umožňuje efektívne využitie hardvérových zdrojov a jednoduchú správu aplikácií. Virtualizačné prostredie poskytuje podporu pre živú migráciu virtuálnych strojov a nasadzovanie kontajnerových aplikácií, čím zvyšuje flexibilitu a odolnosť celého systému. Disková infraštruktúra je navrhnutá s využitím NVMe all-flash úložísk, ktoré poskytujú vysoký výkon a nízku latenciu. Tieto úložiská sú optimalizované na spracovanie veľkých objemov dát, ktoré generujú aplikácie z oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a analýzy veľkých dát. Úložiská podporujú technológie replikácie a deduplikácie, čo zvyšuje efektivitu a bezpečnosť uchovávaných dát. Systém zároveň obsahuje páskové knižnice na dlhodobú archiváciu, čo zabezpečuje ochranu dát pred stratou a umožňuje ich uchovanie v súlade s legislatívnymi požiadavkami. 1107 - 1108 - 1109 -//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image016.gif]]// 1110 - 1111 - 1112 -Obrázok 8 Náhľad technologickej vrstvy architektúry (zelená označuje nové prvky) 1113 - 1114 - 1115 -Sieťová infraštruktúra je postavená na prepínačoch s vysokou priepustnosťou, ktoré podporujú moderné štandardy, ako sú QSFP28 a SFP28. Tieto prepínače zaručujú rýchlu a stabilnú komunikáciu medzi jednotlivými komponentmi dátového centra. Ochrana siete je zabezpečená prostredníctvom next-generation firewallov (NGFW), ktoré poskytujú pokročilú kontrolu sieťovej prevádzky, ochranu proti kybernetickým hrozbám a podporu VPN technológií. Out-of-band (OOB) sieť umožňuje vzdialenú správu zariadení aj v prípade zlyhania hlavnej siete, čím zvyšuje celkovú odolnosť infraštruktúry. Ďalšou vrstvou je platforma na správu nákladov a výkonu infraštruktúry. Táto platforma zhromažďuje údaje o využívaní zdrojov, nákladoch na prevádzku a identifikuje potenciálne oblasti na optimalizáciu. Integrácia s analytickými nástrojmi umožňuje administrátorom detailne sledovať výkonnosť infraštruktúry a robiť rozhodnutia na základe presných dát. 1116 - 1117 - 1118 -Bezpečnostná architektúra zahŕňa nástroje na detekciu softvérových zraniteľností, prevenciu straty dát (DLP) a správu prístupových práv. Súčasťou je aj SIEM systém na monitorovanie a analýzu bezpečnostných incidentov, ktorý poskytuje centralizovaný prehľad o stave infraštruktúry a pomáha rýchlo reagovať na potenciálne hrozby. Celá infraštruktúra je navrhnutá s dôrazom na energetickú efektívnosť a ekologickú udržateľnosť. Modernizované servery a úložiská znižujú spotrebu energie, čo prispieva k nižším prevádzkovým nákladom a zároveň spĺňa environmentálne záväzky Slovenskej republiky. 1119 - 1120 - 1121 -Technologická architektúra dátového centra je navrhnutá tak, aby spĺňala najvyššie štandardy bezpečnosti, výkonu a udržateľnosti, čím poskytuje stabilné a efektívne prostredie pre podporu výskumu, vývoja a služieb verejnej správy. Jej modulárny dizajn umožňuje budúce rozšírenia a prispôsobenie sa novým technologickým trendom, čím zabezpečuje dlhodobú hodnotu a relevanciu infraštruktúry. 1122 - 1123 - 1124 -* 1125 -** 1126 - 1127 -1. 1128 -11. Prehľad e-Government komponentov 1129 - 1130 -Vzhľadom na skutočnosť, že sada projektovej dokumentácie v zmysle Vyhlášky 401/2023 MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy obsahuje aj dokument I-03 prístup k projektu, všetky informácie relevantné pre túto kapitolu sú uvedené vo výstupe I-03 Prístup k projektu. 1131 - 1132 -1. LEGISLATÍVA 1133 - 1134 -Legislatívne požiadavky vo vzťahu k Projektu ustanovuje nasledovný základný európsky a národný legislatívny rámec: 1135 - 1136 -* Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii, 1137 -* Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/151 z 30. januára 2018, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148, pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu prvkov, ktoré musia poskytovatelia digitálnych služieb zohľadňovať pri riadení rizík v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov, a parametrov na posudzovanie toho, či má incident závažný vplyv, 1138 -* Nariadenie európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, 1139 -* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, 1140 -* Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente), 1141 -* Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ITVS“), 1142 -* Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kybernetickej bezpečnosti“), 1143 -* Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov, 1144 -* Zákon č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1145 -* Zákon č. zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; 1146 -* Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov; 1147 -* Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov; 1148 -* Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-18616/1291-1:11 o podrobnostiach o štruktúre, postupe a lehotách na poskytovanie informácií a o podrobnostiach o prevádzkovaní informačného systému Ministerstva školstva Slovenskej republiky o výskume a vývoji; 1149 -* Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-20239/4722-1:11 o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti osôb na vykonávanie výskumu a vývoja; 1150 -* Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 12. augusta 2009 č. CD-2009-23752/12736-1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj, v znení výnosu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 5. marca 2015 č. 2015-7174/11543:7-15AA. 1151 - 1152 - 1153 - 1154 - 1155 - 1156 - 1157 - 1158 - 1159 - 1160 - 1161 - 1162 - 1163 - 1164 - 1165 - 1166 -1. ROZPOČET A PRÍNOSY 1167 - 1168 -1. 1169 -11. Sumarizácia nákladov a prínosov 1170 - 1171 -**NÁKLADY** 1172 - 1173 -Sumarizácia nákladov: 1174 - 1175 - 1176 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image018.gif]] 1177 - 1178 - 1179 -Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia za obdobie 10 rokov: 1180 - 1181 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image020.gif]] 1182 - 1183 - 1184 -Interpretácia výsledkov: 1185 - 1186 - 1187 -Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov: 1188 - 1189 - 1190 -* Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,46 1191 - 1192 -Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: t7 (v 6 roku) 1193 - 1194 - 1195 -**Rozpočet projektu: 31 115 436,37 Eur** 1196 - 1197 -Celkové náklady na zabezpečenie riešenia boli vypočítané prostredníctvom UCP analýzy a prostredníctvom oslovenia a prieskumu trhu. Vypočítané náklady projektu a výšku rozpočtu môžeme rozdeliť nasledovne: 1198 - 1199 - 1200 -**Hlavné aktivity:** 1201 - 1202 -**Externé služby:** 1 220 467,20 Eur s DPH 1203 - 1204 -**Interné mzdové výdavky: **1 387 152,00 Eur 1205 - 1206 -**HW:** 21 057 280,96 Eur s DPH 1207 - 1208 -**SW: **5 469 953,58 Eur s DPH 1209 - 1210 - 1211 -**Podporné aktivity:** 1212 - 1213 -907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU 1 980 582,63 Eur 1214 - 1215 - 1216 - 1217 - 1218 -|**Náklady**|**Suma** 1219 -|**Všeobecný materiál**| 1220 -|**IT - CAPEX**| 1221 -|Aplikácie|//2 607 619,20 €// 1222 -|SW|//5 469 953,58 €// 1223 -|HW|//21 057 280,96 €// 1224 -|**IT - OPEX- prevádzka**| 1225 -|Aplikácie|//427 163,52 €// 1226 -|SW|//2 297 380,50 €// 1227 -|HW|//3 230 388,28 €// 1228 -|**Prínosy**| 1229 -|**Finančné prínosy**| 1230 -|Administratívne poplatky| 1231 -|Ostatné daňové a nedaňové príjmy| 1232 -|**Ekonomické prínosy**| 1233 -|Občania (€)| 1234 -|Úradníci (€)| 1235 -|Úradníci (FTE)| 1236 -|**Kvatifikované prínosy**| 1237 -|Iné kvantifikované prínosy (€)|//47 294 427 €// 1238 - 1239 -**PRÍNOSY:** 1240 - 1241 -**Kvantifikácia ekonomických prínosov** 1242 - 1243 - 1244 -Prínos zo zvýšenia dostupnosti systémov a infraštruktúry. CVTI SR na súčasnej infraštruktúre prevádzkuje 90 informačných systémov s priemernou dostupnosťou 98%. Implementáciou projektu sa zvýši ich dostupnosť na úroveň 99,5%. Priemerná hodinová vyťaženosť za mesiac jedného používateľa je 0,98 hodiny. Úspora zo zníženia výpadkov systémov predstavuje 694 516€ od roku T4. 1245 - 1246 - 1247 -V prípade zabezpečenia funkcionalít integračnej platformy pre bezpečnostnú a analytickú vrstvu prostredníctvom licenčných riešení bola zvažovaná licencia AWS WAF (napĺňa však iba 2/3 požiadaviek) a Cloudflare Enterprise, pričom priemerná cena týchto riešení predstavuje 238 500€. Úspora nákladov je počítaná ako vyvolaný licenčný náklad v prípade neimplementácie vlastného riešenia 1248 - 1249 - 1250 -Na základe McKinsey Global Institute Report (2012): The social economy: Unlocking value and productivity through social technologies použitím konzervatívneho prístupu trávi vedecký pracovník 13% času vyhľadávaním informácií. Implementácia inteligentného asistenta dokáže skrátiť čas vyhľadávania o 30% poskytovaním relvenantnejších výsledkov vyhľadávania v kratšom čase. Prínos je počítaný z 13% času používateľov systémov CVTI pri zvýšení efektivity vyhľadávania o jednu tretinu. 1251 - 1252 - 1253 -Prínos časti Platforma pre zálohovanie a archiváciu dát je počítaný z kalkulácie obstarania služieb zálohovania prostredníctvom AWS S3, Azure Blob a Google cloud pre 2 PB dát s 15 aplikačnými inštanciami a 15 VM za 5 rokov. Prínos je počítaný ako vyvolaný licenčný náklad v prípade neimplementácie vlastného riešenia. 1254 - 1255 - 1256 -Prínos časti HPC je počítaný z kalkulácie obstarania služieb HPC a porovnanie oproti cloud providerom na 5 rokov. Prínos je počítaný ako vyvolaný licenčný náklad v prípade neimplementácie vlastného riešenia. 1257 - 1258 - 1259 -Prínos Platformy dátového skladu spočíva v eliminácii potreby manuálneho spracovania údajov a umožnení rýchlejšej analýzy pre výskumno vývojové tímy prostredníctvom zavedenia dátového skladu. Dátový sklad eliminuje potrebu manuálneho spracovania údajov a umožňuje rýchlejšiu analýzu pre výskumno vývojové tímy. Tento efekt bol zaznamenaný v štúdiách (napr. The Effect of Implementation Factors on Data Warehousing Success, Impact of Data Warehouse on Organization Development and Decision Making), kde produktivita analytických tímov stúpla o 30 %. Dátový sklad centralizuje údaje z viacerých zdrojov, čo znižuje prevádzkové náklady na integrované systémy a manuálne spracovanie údajov. Aktuálne spravuje podnety 1,5 FTE, pri priemernej mzde 4 000,00 EUR = 1,5 * 12 * 4000 * 20% = 14 400 EUR na 1 rok interného zamestnanca v prevádzke IS. Zároveň z pohľadu externých užívateľov, ktorý vyhľadávajú neštrukturované dáta, úspora činí pri 150 podnetoch mesačne a priemernom hľadaní dát 0,85 človekodňa: 150 * 12 * 0,85 * 200 * 20% = 61 200 EUR je ročná úspora na hľadaniach dát výskumníkmi. 1260 - 1261 - 1262 -Prínos Platformy pre monitoring hárdvérových komponentov a operačných systémov vrátane platforiem pre prevádzku kontajnerov a virtuálnych serverov je počítaný z kalkulácie obstarania komerčných služieb na základe kalkulácie metrík za monitorovanú entitu a porovnanie na 5 rokov. Prínos je počítaný ako vyvolaný licenčný náklad v prípade neimplementácie vlastného riešenia. 1263 - 1264 - 1265 -Uvedené prínosy predstavujú verifikovateľné a kvantifikovateľné prínosy projektu. Vzhľadom na charakter projektu, jeho vedecko-výskumnú povahu je potrebné do úvahy vziať aj kvantitatívne prínosy, ktoré pre svoju komplexicitu považujeme pre potreby CBA za ťažko vyčísliteľné, no referencovateľné. Spoločenské prínosy výskumu a vývoja nie je možné alebo jednoduché trhovo oceniť. Ide napr. o otázky bezpečnosti, klimatických zmien alebo starnutia populácie. Riešenie týchto a ďalších výziev prináša spoločnosti najmä spoločenský prospech, nie priamy ekonomický benefit. Prípadne prináša ekonomický benefit v neskorších fázach, vo veľmi dlhom časovom horizonte. Napr. podľa sumarizácie dostupných zdrojov zo strany VAIA (https:~/~/vaia.gov.sk/wp-content/uploads/2023/06/Priloha-2-Navratnost-investicie-do-vyskumu-vyvoja-a-inovacii.pdf?utm_source=chatgpt.com) v kontexte súkromnej sféry platí, že Investície do výskumu, vývoja a inovácií predstavujú investíciu s vysokou návratnosťou pre firmy aj spoločnosť. Návratnosť investície do výskumu a vývoja sa pre individuálnu firmu pohybuje v rozmedzí 10-30 %. Celkovo je možné konštatovať, že verejné investície do výskumu a vývoja výrazne prispievajú k ekonomickému rastu. ([[https:~~/~~/www.cpb.nl/sites/default/files/publicaties/download/cpb-discussion-paper-313-macroeconomic-analysis-returns-public-r>>url:https://www.cpb.nl/sites/default/files/publicaties/download/cpb-discussion-paper-313-macroeconomic-analysis-returns-public-r]]-and-d-investments.pdf?) 1266 - 1267 - 1268 - 1269 -**Kvalitatívne prínosy:** 1270 - 1271 -**Zlepšenie VaV infraštruktúry** 1272 - 1273 -Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." sa zameriava na modernizáciu IT a non-IT technológií, čo prináša zásadné zlepšenie výskumnej infraštruktúry na Slovensku. Jedným z hlavných prínosov je zvýšenie výpočtovej kapacity a úložného priestoru, ktoré sú kľúčové pre spracovanie a analýzu rozsiahlych dát v rôznych vedných odboroch, ako sú biotechnológie, umelá inteligencia, alebo simulácie fyzikálnych procesov. Modernizácia zahŕňa obmenu zastaraných hardvérových komponentov za energeticky efektívne riešenia, ktoré sú schopné zvládnuť náročné výpočtové operácie a podporiť vznik nových vedeckých poznatkov. Nové technológie, ako sú hyperkonvergované infraštruktúry, umožňujú efektívnu integráciu výpočtových, úložných a sieťových zdrojov do jedného systému. To prináša flexibilitu, škálovateľnosť a jednoduchšiu správu. Zlepšenie infraštruktúry taktiež umožňuje vytváranie redundantných dátových centier, čím sa zabezpečí kontinuita prevádzky a eliminuje riziko výpadkov. Vedecké organizácie získajú stabilné prostredie na prevádzku svojich systémov, čo výrazne zlepší kvalitu a efektivitu ich práce. Táto modernizácia vytvára podmienky na podporu nových technológií a inovácií v oblasti výskumu, vývoja a vzdelávania, čím Slovensko posilňuje svoju pozíciu na medzinárodnej vedeckej scéne. Zlepšenie výskumnej infraštruktúry je základným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a atraktivity slovenských výskumných inštitúcií. 1274 - 1275 - 1276 -**Podpora otvorenej vedy a FAIR princípov** 1277 - 1278 -Projekt implementuje princípy otvorenej vedy, ktoré sú základom moderného vedeckého výskumu. Otvorená veda zahŕňa filozofiu sprístupnenia vedeckých údajov, publikácií a nástrojov tak, aby boli dostupné, dohľadateľné, interoperabilné a opätovne použiteľné (FAIR princípy). Tento prístup podporuje efektívnejšie využitie dostupných zdrojov a prispieva k zvýšeniu kvality a dôveryhodnosti vedeckých výsledkov. Zavedenie FAIR princípov prostredníctvom projektu umožní vedcom na Slovensku lepšie spracovávať, ukladať a zdieľať svoje dáta v súlade s medzinárodnými štandardmi. Prepojenie na Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) otvára nové možnosti spolupráce s európskymi partnermi a zlepšuje prístup k cenným výskumným zdrojom, ako sú datasety, publikácie a analytické nástroje. Okrem toho podpora otvorenej vedy zvyšuje viditeľnosť a vplyv slovenského výskumu na medzinárodnej úrovni. Publikované dáta a výsledky môžu byť znovu použité inými výskumníkmi, čím sa maximalizuje prínos každého výskumného projektu. Tento prístup prispieva k urýchleniu vedeckého pokroku a vytvára priaznivé prostredie na riešenie globálnych výziev, ako sú klimatické zmeny, zdravotná starostlivosť alebo energetická bezpečnosť. Integrácia na Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) predstavuje kľúčový krok pre slovenskú vedecko-výskumnú komunitu. EOSC ponúka prístup k obrovskému množstvu výskumných zdrojov, vrátane viac ako 93 miliónov publikácií, 19 miliónov datasetov, 375-tisíc softvérových nástrojov a 400 rôznych služieb. Táto infraštruktúra je navrhnutá tak, aby podporovala princípy otvorenej vedy a uľahčovala výmenu poznatkov medzi vedcami v rámci Európy i celého sveta. 1279 - 1280 - 1281 -Integrácia na EOSC umožňuje slovenským vedcom prístup k obrovským množstvám dát a nástrojov, ktoré by inak neboli dostupné. Výskumníci môžu využívať kvalitné datasety, nástroje na analýzu dát a ďalšie zdroje na zrýchlenie a zefektívnenie svojich projektov. Prístup k takémuto širokému spektru zdrojov znižuje náklady na tvorbu vlastných dát a zvyšuje konkurencieschopnosť slovenského výskumu na medzinárodnej úrovni. Prepojenie na EOSC vytvára príležitosti pre interdisciplinárnu spoluprácu medzi rôznymi vedeckými odbormi. Vedci z rôznych disciplín môžu ľahko zdieľať dáta a nástroje, čím vznikajú nové možnosti pre inovatívne riešenia globálnych problémov, ako sú klimatické zmeny, zdravotná starostlivosť či vývoj udržateľných technológií. EOSC slúži ako platforma, ktorá spája výskumné inštitúcie z celej Európy. Slovenskí vedci môžu nadviazať spoluprácu s partnermi zo zahraničia, čo podporuje výmenu poznatkov a skúseností. Medzinárodná spolupráca navyše otvára dvere k získaniu grantov a účasti na veľkých výskumných projektoch, ako je Horizon Europe. Zapojením sa do EOSC sa slovenské výskumné organizácie stávajú súčasťou prestížnej európskej infraštruktúry. To zvyšuje ich reputáciu a viditeľnosť na globálnej vedeckej scéne. Publikované dáta a výsledky sú prístupné pre širokú medzinárodnú komunitu, čo zvyšuje ich citovanosť a vplyv.** **EOSC je navrhnutý tak, aby podporoval princípy FAIR (Findable, Accessible, Interoperable, Reusable). Tieto princípy zabezpečujú, že výskumné dáta sú ľahko dohľadateľné, prístupné, interoperabilné a opakovane použiteľné. To nielen zjednodušuje prácu vedcom, ale tiež maximalizuje prínos zdieľaných dát pre celú komunitu.** **Prístup k zdrojom a infraštruktúram EOSC umožňuje výrazné úspory. Výskumné inštitúcie nemusia investovať do nákladných systémov na ukladanie a analýzu dát, pretože tieto zdroje sú už dostupné prostredníctvom EOSC. Táto centralizácia znižuje náklady na výskum a umožňuje efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov.** **Integrácia Slovenska na EOSC je preto strategickým krokom, ktorý prináša výrazné výhody pre vedu a výskum, podporuje medzinárodnú spoluprácu a zvyšuje konkurencieschopnosť krajiny v oblasti inovácií a technológií. 1282 - 1283 -**Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti** 1284 - 1285 -Jedným z kľúčových aspektov projektu "Rozvoj DC a infraštruktúry III." je posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Zavedenie Security Operations Center (SOC) poskytne centralizované riadenie kybernetických hrozieb a umožní rýchlu reakciu na potenciálne incidenty. SOC zabezpečí monitorovanie systémov v reálnom čase, analýzu bezpečnostných udalostí a prevenciu pred stratou dát. Projekt taktiež obsahuje implementáciu pokročilých technológií, ako sú šifrovanie dát, centralizovaný manažment identít a ochrana pred stratou dát (DLP). Tieto opatrenia významne znižujú riziko neoprávneného prístupu a zabezpečujú ochranu citlivých informácií. Posilnená kybernetická bezpečnosť je obzvlášť dôležitá pre vedecké organizácie, ktoré často spracúvajú dáta strategického významu. 1286 - 1287 - 1288 -Zabezpečenie súladu s legislatívou, ako je Zákon č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti, prináša dôveru v používanie IT systémov a zlepšuje reputáciu slovenských vedeckých inštitúcií. Zlepšená bezpečnosť tiež umožňuje využívanie medzinárodných grantov a spoluprác, ktoré často vyžadujú prísne bezpečnostné štandardy. 1289 - 1290 - 1291 -**Efektívnejšie využitie zdrojov** 1292 - 1293 -Projekt sa zameriava na optimalizáciu správy a pridelenia IT zdrojov prostredníctvom centralizovaného softvérového nástroja na manažment zdrojov. Automatizácia procesov, ako je prideľovanie výpočtovej kapacity alebo úložného priestoru, eliminuje manuálne chyby a znižuje čas potrebný na administratívu. To umožňuje vedeckým pracovníkom sústrediť sa na ich výskum a vývoj. Automatizované monitorovanie zdrojov zabezpečuje ich optimálne využitie a minimalizuje plytvanie. V prípade nedostatku zdrojov systém dokáže prioritizovať kritické úlohy, čo zlepšuje dostupnosť služieb. Navyše, systém umožňuje transparentné sledovanie využitia zdrojov, čo podporuje lepšie rozhodovanie a alokáciu financií. Efektívne využitie zdrojov nielen znižuje náklady, ale aj zlepšuje kvalitu poskytovaných služieb. Tento prístup prispieva k udržateľnosti a dlhodobému rozvoju výskumného prostredia na Slovensku. 1294 - 1295 - 1296 -Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." zahŕňa implementáciu ekologických technológií, ktoré výrazne znižujú energetickú náročnosť a podporujú udržateľnosť. Zavedenie úsporných klimatizačných systémov, obnoviteľných zdrojov energie a optimalizácia spotreby prispievajú k redukcii uhlíkovej stopy dátového centra. Použitie energeticky efektívnych zariadení, ako sú moderné servery a úložiská, minimalizuje prevádzkové náklady a zlepšuje celkovú efektivitu infraštruktúry. Tieto opatrenia podporujú záväzky Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia a zvyšujú reputáciu krajiny ako technologicky vyspelého a ekologicky zodpovedného partnera. Ekologická udržateľnosť nie je len otázkou nákladov, ale aj dôležitým faktorom pri získavaní medzinárodných grantov a spoluprác. Organizácie, ktoré integrujú ekologické princípy do svojej činnosti, majú často vyššiu šancu na úspech v medzinárodných výzvach. 1297 - 1298 - 1299 -**Zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti** 1300 - 1301 -Projekt vytvára podmienky na prepojenie slovenských výskumných inštitúcií s európskymi iniciatívami, ako je EOSC, čím zvyšuje ich medzinárodnú konkurencieschopnosť. Modernizovaná infraštruktúra umožní slovenským vedcom aktívnejšiu účasť na medzinárodných projektoch a grantových schémach, ako je Horizon Europe. Prístup k pokročilým technológiám a veľkým datasetom prostredníctvom EOSC otvára možnosti pre interdisciplinárny výskum a zvyšuje viditeľnosť slovenských vedeckých organizácií na globálnej scéne. Spolupráca s medzinárodnými partnermi prináša nielen nové poznatky, ale aj zlepšuje postavenie Slovenska ako technologicky vyspelého člena Európskej únie. Tento aspekt projektu má dlhodobý pozitívny dopad na vedeckú a inovačnú reputáciu Slovenska a podporuje transfer technológií a znalostí medzi akademickými a priemyselnými partnermi. 1302 - 1303 - 1304 -**Zlepšenie akademického a výskumného prostredia** 1305 - 1306 -Prieskumy medzi univerzitami ukazujú, že nedostatok výpočtových kapacít a úložného priestoru je jednou z hlavných prekážok moderného výskumu na Slovensku. Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." rieši tieto výzvy poskytovaním robustnej infraštruktúry, ktorá podporuje náročné vedecké úlohy. Moderné IT a non-IT riešenia umožnia univerzitám realizovať projekty, ktoré by inak neboli možné z dôvodu technických obmedzení. Študenti a vedci získajú prístup k nástrojom, ako sú superpočítače, AI platformy a pokročilé dátové úložiská, ktoré podporia kvalitu vzdelávania a výskumu. 1307 - 1308 - 1309 -**Projekt taktiež zlepšuje spoluprácu medzi akademickými inštitúciami a priemyslom, čím podporuje prenos znalostí a inovácie. Toto zlepšenie prispieva k zvýšeniu atraktivity slovenského akademického prostredia pre domácich aj zahraničných študentov a výskumníkov.** 1310 - 1311 - 1312 -1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA 1313 - 1314 -Projekt bude dodávaný v 2 inkrementoch z tohoto dôvodu uvádzame Harmonogram na úrovni projektu: 1315 - 1316 1316 |**ID**|**FÁZA/AKTIVITA**|((( 1317 1317 **ZAČIATOK** 1318 - 1319 -**(odhad termínu)** 444 +(odhad termínu) 1320 1320 )))|((( 1321 1321 **KONIEC** 1322 - 1323 -**(odhad termínu)** 447 +(odhad termínu) 1324 1324 )))|**POZNÁMKA** 1325 -|1.|Prípravná fáza a Iniciačná fáza|01/2024|04/2025| 1326 -|2.|Realizačná fáza|05/2025|04/2029| 1327 -|2a|Analýza a Dizajn|05/2025|12/2027| 1328 -|2b|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|05/2025|01/2026| 1329 -|2c|Implementácia a testovanie|01/2026|08/2028| 1330 -|2d|Nasadenie a PIP|09/2026|04/2029| 1331 -|3.|Dokončovacia fáza|10/2027|12/2027| 1332 -|4.|Podpora prevádzky (SLA)|01/2028|12/2032| 449 +|1.|//Prípravná fáza a Iniciačná fáza//|//napr. 01/2020//|//napr. 02/2020//| 450 +|2.|//Realizačná fáza//|//napr. 05/2020//|//napr. 10/2020//| 451 +|2a|//Analýza a Dizajn//|//napr. 05/2020//|//napr. 06/2020//| 452 +|2b|//Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb//|//napr. 07/2020//|//napr. 08/2020//|//Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^7^^>>path:#sdfootnote7sym||name="sdfootnote7anc"]](%%)/ konzultačné služby// 453 +|2c|//Implementácia a testovanie//|//napr. 05/2020//|//napr. 06/2020//| 454 +|2d|//Nasadenie a PIP//|//napr. 12/2020//|//napr. 02/2021//|//PIP - 3 mesiace po nasadení// 455 +|3.|//Dokončovacia fáza//|//napr. 11/2020//|//napr. 12/2020//| 456 +|4.|//Podpora prevádzky (SLA)//|//napr. 01/2021//|//napr. 01/2025//|//Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)?// 457 +//Odporúčame – **pre reportovacie účely** projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie.// 458 +//Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber~:// 459 +//**Ak realizujete projekt metódou Waterfall:**// 460 +//Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.// 461 +//Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu,// 462 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_ea8a81537e587b5e.png||height="354" width="400"]] 463 +//**Ak realizujeme projekt metódou Agile:**// 464 +//Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.// 465 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_dcd0f7fe8c3f7b57.png||height="292" width="487"]] 1333 1333 1334 - **Realizáciaprojektuajejriadenie**467 += {{id name="_Toc510413660"/}}{{id name="_Toc152607325"/}}{{id name="_Toc1722900095"/}}{{id name="_Toc1548891642"/}}{{id name="_Toc1524307507"/}}{{id name="_Toc926619902"/}}{{id name="_Toc369843141"/}}{{id name="_Toc1228095438"/}}{{id name="_Toc1350957483"/}}{{id name="_Toc1726013925"/}}{{id name="_Toc651796977"/}}{{id name="_Toc1094373969"/}}{{id name="_Toc425060707"/}}{{id name="_Toc47815708"/}}9.PROJEKTOVÝ TÍM = 1335 1335 1336 - Plánovaná dĺžka realizačnej fázy projekturozvrhnutá na48 mesiacov odprechodu ziniciačnejfázy doealizácie.Realizačnáfáza sa bude členiťna nasledovnéetapy:469 +//Zostavuje sa **Riadiaci výbor (RV),** v minimálnom zložení~:// 1337 1337 1338 -* Analýza a Dizajn, 471 +* //Predseda RV// 472 +* //Biznis vlastník// 473 +* //Zástupca prevádzky// 474 +* //Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)// 475 +* //Projektový manažér objednávateľa (PM)// 476 +//Zostavuje sa **Projektový tím objednávateľa**// 477 +* //kľúčový používateľ,// 478 +* //IT analytik alebo biznis analytik,// 479 +* //IT architekt,// 480 +* //biznis vlastník// 481 +* //manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,// 482 +* //manažér IT prevádzky (nepovinný člen)// 483 +* //manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)// 484 +* //UX dizajnér (nepovinný člen)// 485 +* //iná špecifická rola (nepovinný člen)// 486 +* //doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte// 1339 1339 1340 -* Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb (ak relevantné), 1341 - 1342 -* Implementácia a Testovanie, 1343 - 1344 -* Nasadenie a Postimplementačná podpora. 1345 - 1346 -Riešenie bude budované ako ucelený infraštruktúrny systém podporujúci prevádzku aplikácií a výpočtov potrebných na výkon agendy podpory vedy a výskumu, vzdelávania v zmysle legislatívy a strategických dokumentov a ich cieľov, predpokladá sa Waterfall prístup riadenia a využitie štandardnej metodiky projektového PRINCE 2. Výstupy jednotlivých etáp budú presnejšie definované v iniciačnej fáze projektu a následne verifikované a precizované v rámci realizácie a procesov obsiahnutých v etape Analýza a dizajn. Produkty budú vzájomne odsúhlasované Riadiacim výborom, v ktorom bude mať zastúpenie aj dodávateľ projektu. 1347 - 1348 - 1349 -**Podpora prevádzky (SLA)** 1350 - 1351 -V aktuálnej dobe CVTI SR prevádzkuje dátové centrum obdobného rozsahu. Prevádzka infraštruktúry bude zabezpečená prostredníctvom Zmluvy o SLA, z dôvodu zabezpečenia udržateľnosti projektu stanovenej riadiacou dokumentáciou. Na danú zmluvu ako aj personálne náklady spojené s prevádzkou SW produktu a aplikácie bude mať CVTI SR vyčlenené finančné prostriedky z vlastnej rozpočtovej kapitoly minimálne na obdobie 5 rokov. 1352 - 1353 - 1354 -Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. 1355 - 1356 - 1357 -//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image022.gif||alt="/Users/admin/Desktop/Snímka obrazovky 2020-08-03 o 10.37.34.png"]]// 1358 - 1359 - 1360 -1. PROJEKTOVÝ TÍM 1361 - 1362 -**Riadiaci výbor** projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia. 1363 - 1364 - 1365 -Riadiaci výbor sa riadi “Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie. 1366 - 1367 -Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt. 1368 - 1369 -Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) : 1370 - 1371 - 1372 -Riadiaci výbor projektu bude tvoriť: 1373 - 1374 -1. 1375 -11. **predseda** Riadiaceho výboru projektu, 1376 -11. **podpredseda **Riadiaceho výboru projektu, 1377 -11. **vlastník alebo vlastníci procesov CVTI SR **(biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia, 1378 -11. **zástupcu kľúčových používateľov **(end user), 1379 -11. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom, 1380 -11. projektový manažér prijímateľa PPM. 1381 - 1382 -Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci tak zo strany Objednávateľa alebo za stranu Dodávateľa. 1383 - 1384 - 1385 -Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov. 1386 - 1387 - 1388 -Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru. 1389 - 1390 - 1391 -Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Asistent projektového manažéra na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru. 1392 - 1393 -Asistent projektového manažéra zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá. 1394 - 1395 - 1396 -Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku. 1397 - 1398 - 1399 1399 |**ID**|**Meno a Priezvisko**|**Pozícia**|**Oddelenie**|**Rola v projekte** 1400 -|1.|TBD|TBD|TBD|Predseda RV 1401 -|2.|TBD|TBD|TBD|Biznis vlastník 1402 -|3.|TBD|TBD|TBD|Zástupca prevádzky 1403 -|4.|TBD|TBD|TBD|Zástupca dodávateľa 489 +|1.|Doplniť meno a priezvisko|Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)|Doplniť názov org. útvaru|Doplniť rolu v projekte 490 +|2.|Doplniť meno a priezvisko|Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)|Doplniť názov org. útvaru|Doplniť rolu v projekte 491 +|3.|Doplniť meno a priezvisko|Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)|Doplniť názov org. útvaru|Doplniť rolu v projekte 492 +//**Vzor organizačnej štruktúry**// 493 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_d9faa472f626899.png||height="321" width="658"]] 494 +[[image:projektrozvojait:Šablóny.projektovy_zamer@SABLONA_I-02_PROJEKTOVY_ZAMER_Projekt_XYZ_YYMMDD_v0.1_a6af23de6588b10b.png||height="64" width="480"]] 1404 1404 1405 - Zloženieriadiacehovýboruprojektu496 +== {{id name="_Toc510413661"/}}{{id name="_Toc152607326"/}}{{id name="_Toc542498601"/}}{{id name="_Toc1556184162"/}}{{id name="_Toc1705652877"/}}{{id name="_Toc91475143"/}}{{id name="_Toc699254480"/}}{{id name="_Toc1575456504"/}}{{id name="_Toc1175869665"/}}{{id name="_Toc761214469"/}}{{id name="_Toc316351360"/}}{{id name="_Toc596074253"/}}{{id name="_Toc1994700246"/}}{{id name="_Toc47815709"/}}9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE == 1406 1406 1407 -[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image024.gif]] 498 +//Doplniť **podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru** projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.// 499 +//VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: //__[[https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]]__// // 500 +//Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.// 1408 1408 1409 - [[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image026.gif]]502 += {{id name="_Toc510413662"/}}{{id name="_Toc152607327"/}}{{id name="_Toc1721209686"/}}{{id name="_Toc1704088007"/}}{{id name="_Toc663571237"/}}{{id name="_Toc222896765"/}}{{id name="_Toc1718852369"/}}{{id name="_Toc445439934"/}}{{id name="_Toc1591178749"/}}{{id name="_Toc1059352832"/}}{{id name="_Toc1317943368"/}}{{id name="_Toc1275292488"/}}{{id name="_Toc922415075"/}}{{id name="_Toc47815710"/}}10.ODKAZY = 1410 1410 1411 - Obrázok5 Návrhorganizačnejštruktúryprojektuvovzťahunariadiacivýborarojektovýtím504 +//Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.// 1412 1412 506 += {{id name="_Toc152607328"/}}{{id name="_Toc352209542"/}}{{id name="_Toc23745434"/}}{{id name="_Toc2079765538"/}}{{id name="_Toc439451047"/}}{{id name="_Toc432728511"/}}{{id name="_Toc2041295352"/}}{{id name="_Toc2053721865"/}}{{id name="_Toc1673192336"/}}{{id name="_Toc1660740083"/}}{{id name="_Toc1335486469"/}}{{id name="_Toc1845624711"/}}{{id name="_Toc47815711"/}}11.PRÍLOHY = 1413 1413 1414 -Riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu, celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle riadenia podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení. 508 +**Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel): __[[//https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html//>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]]__ 509 +//Poznámka: **Odporúčame**, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti// 1415 1415 1416 -**Projektový tím** bude pozostávať z pozícií: 511 +* //Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou// 512 +* //Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)// 513 +* //Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.// 514 +//Koniec dokumentu// 515 +[[1>>path:#sdfootnote1anc||name="sdfootnote1sym"]] Notácia ArchiMate: __[[https:~~/~~/publications.opengroup.org/standards/archimate>>url:https://publications.opengroup.org/standards/archimate]]__ 516 +[[2>>path:#sdfootnote2anc||name="sdfootnote2sym"]] Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je __[[https:~~/~~/avssr.horizzon.cloud/>>url:https://avssr.horizzon.cloud/]]__. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk. 517 +[[3>>path:#sdfootnote3anc||name="sdfootnote3sym"]] Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: __[[https:~~/~~/www.archimatetool.com>>url:https://www.archimatetool.com/]]__. 518 +[[4>>path:#sdfootnote4anc||name="sdfootnote4sym"]] Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: __[[https:~~/~~/camunda.com/download/modeler/>>url:https://camunda.com/download/modeler/]]__. 519 +[[5>>path:#sdfootnote5anc||name="sdfootnote5sym"]] Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať. 520 +[[6>>path:#sdfootnote6anc||name="sdfootnote6sym"]] Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente 521 +[[7>>path:#sdfootnote7anc||name="sdfootnote7sym"]] EUPL licencie: __[[https:~~/~~/joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf>>url:https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf]]__ 1417 1417 1418 -* Projektové role: 1419 - 1420 -* Projektový manažér, 1421 -* Kľúčový používateľ, 1422 -* Analytik IT, 1423 -* Architekt IT, 1424 -* IT tester, 1425 -* Dátový špecialista, 1426 -* Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti. 1427 - 1428 -* Ďalšie projektové role: 1429 - 1430 -* Finančný manažér 1431 -* Asistent PM 1432 - 1433 -V súlade s výzvou CVTI SR zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov CVTI SR. 1434 - 1435 - 1436 -Projektový manažér Objednávateľa bude zabezpečovať koordináciu projektových činností a manažment v súlade s metodikou PRINCE2 (hlavné dokumenty, priebežné manažérske výstupy, a pod.). 1437 - 1438 -Projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu. 1439 - 1440 - 1441 -Zodpovednosťou projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (objednávateľa) finančné riadenie projektu, kontrolu rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa. 1442 - 1443 - 1444 -Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod. V rámci aktivity bude taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa. 1445 - 1446 - 1447 -|**ID**|**MENO A PRIEZVISKO**|**POZÍCIA**|**ORGANIZAČNÝ ÚTVAR**|**PROJEKTOVÁ ROLA** 1448 -|1.|Peter Hrčka|Projektový manažér|Riaditeľ odboru|Projektový manažér 1449 -|2.|TBD|TBD|TBD|Kľúčový používateľ 1450 -|3.|TBD|TBD|TBD|Analytik IT 1451 -|4.|TBD|TBD|TBD|Architekt IT 1452 -|5.|TBD|TBD|TBD|IT tester 1453 -|6.|TBD|TBD|TBD|Dátový špecialista 1454 -|7..|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti 1455 -|8.|TBD|TBD|TBD|Finančný manažér 1456 -|9.|TBD|TBD|TBD|Asistent PM 1457 - 1458 -Zloženie projektového tímu projektu 1459 - 1460 - 1461 - 1462 -1. 1463 -11. PRACOVNÉ NÁPLNE 1464 - 1465 -|**Projektová rola:**|**PROJEKTOVÝ MANAŽÉR** 1466 -|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|((( 1467 -- zodpovedá za každodenné riadenie projektu v mene RV, za monitorovanie projektu, za plánovanie aktivít, za informovanie o projekte, atď., 1468 - 1469 -- zodpovedá za určenie pravidiel, spôsobov, metód a nástrojov riadenia projektu a získanie podpory RV pre riadenie, plánovanie a kontrolu projektu a efektívne využívanie projektových zdrojov (ľudských a finančných), 1470 - 1471 -- zodpovedá za splnenie všetkých legislatívnych požiadaviek (právne predpisy SR), metodických požiadaviek súvisiacich s implementáciou projektu a formálnu administráciu projektu súvisiacu s riadením, organizovaním, finančným zúčtovaním, sledovaním čiastkových a celkových výsledkov (monitorovaním) a hodnotením výsledkov, 1472 - 1473 -- integrovane riadi prípravu a uskutočnenie projektu, nasadenie disponibilných prostriedkov, zabezpečuje koordináciu dodávateľov a zhotoviteľov jednotlivých výstupov projektu, zabezpečuje koordináciu partnerov, časový priebeh a kvalitu výstupov projektu, zmeny projektu a rieši konflikty s okolím projektu, 1474 - 1475 -- prijíma rozhodnutia a riadi projekt tak, aby sa splnili stanovené ciele projektu, a aby projekt dodával dohodnuté produkty v dohodnutej kvalite, v čase, a v rámci rozpočtu, 1476 - 1477 -- zodpovedá RV za plnenie cieľov projektu a celkový postup prác v projekte, 1478 - 1479 -- informuje RV o stave a priebehu projektu, predkladá návrhy na zlepšenie, 1480 - 1481 -- riadi strategické a projektové riziká, vrátane vývojových a rezervných plánov, 1482 - 1483 -- zodpovedá za identifikovanie kritických miest projektu a navrhovanie ciest k ich eliminácii, 1484 - 1485 -- aktívne komunikuje s dodávateľom, zástupcom dodávateľa a projektovým manažérom dodávateľa s cieľom zabezpečiť úspešné dodanie a nasadenie požadovaných projektových výstupov, 1486 - 1487 -- zabezpečuje kontrolu dodržiavania a plnenia míľnikov v zmysle zmluvy s dodávateľom, 1488 - 1489 -- zabezpečuje vecnú administráciu zúčtovania dodávateľských faktúr, 1490 - 1491 -- predkladá požiadavky dodávateľa na rokovanie RV, 1492 - 1493 -- zodpovedá za koordináciu a zabezpečenie podkladov pre komunikačné oddelenie pre potreby medializácie projektu, 1494 - 1495 -- zodpovedá za informovanie zamestnancov a verejnosti o začatí a ukončení projektu v závislosti od jeho charakteru, 1496 - 1497 -- zodpovedá za zabezpečenie vypracovania, priebežnej aktualizácie a verziovania manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov, 1498 - 1499 -- pripravuje a predkladá stanovené dokumenty na schválenie RV, 1500 - 1501 -- navrhuje zaradiť projekt alebo jeho časť do režimu utajenia, 1502 - 1503 -- zabezpečuje permanentný dohľad a zvýšenú mieru kontroly a ochrany tokov informácií pri realizácii utajovaného projektu alebo utajovanej časti projektu, 1504 - 1505 -- zodpovedá za vypracovanie požiadaviek na zmenu, návrh ich prioritizácie a predkladanie zmenových požiadaviek na rokovanie RV, 1506 - 1507 -- zabezpečuje podanie žiadosti o rozpočtové opatrenie MF SR cez Rozpočtový informačný systém na projekt IT podľa potreby, 1508 - 1509 -- zodpovedá za riadenie zmeny a prípadné požadované riadenie konfigurácií, 1510 - 1511 -- navrhuje členov projektového tímu po dohode s líniovým vedúcim a tímovým manažérom a tiež navrhuje rozsah ich zodpovedností a činností, 1512 - 1513 -- organizuje, riadi, motivuje projektový tím a deleguje úlohy členom projektového tímu, 1514 - 1515 -- hodnotí členov projektového tímu, 1516 - 1517 -- udeľuje pokyny na výkon činností projektovej kancelárie, 1518 - 1519 -- podľa potreby deleguje svoje povinnosti a práva na tímových manažérov a koordinuje ich činnosť, 1520 - 1521 -- plní úlohy tímového manažéra (vedúceho projektového tímu), ak takáto rola v projekte nie je obsadená – pozri činnosť projektovej role „Tímový manažér“, 1522 - 1523 -- monitoruje výkonnosť projektu, to znamená, že sleduje pokrok vo vybraných ukazovateľoch (KPI) projektu a predkladá ho na schválenie RV, 1524 - 1525 -- zabezpečuje evidenciu v informačných systémoch pre štandardizované procesy programové a projektového riadenia, napr. IT monitorovací systém pre európske štrukturálne a investičné fondy, 1526 - 1527 -- zodpovedá za publikovanie RV schválených projektových výstupov v MetaIS chronologicky, z každej fázy životného cyklu projektu, 1528 - 1529 -- zodpovedá za publikovanie zápisov RV v MetaIS, 1530 - 1531 -- počas celej doby realizácie projektu štandardne zabezpečuje nasledovné prierezové činnosti: 1532 - 1533 -~1. kontinuálne zdôvodňovanie projektu, ktoré zahŕňa posúdenie, či je projekt požadovaný a dosiahnuteľný, potrebné na rozhodovanie o pokračovaní vynakladania prostriedkov počas všetkých fáz projektu, vypracované aspoň po ukončení každej fázy projektu, 1534 - 1535 -2. plánovanie a operatívne riadenie dodávania projektových produktov, 1536 - 1537 -3. riadenie rizík a závislostí, ktoré zahŕňa identifikáciu, hodnotenie a riadenie rizík, závislostí a hrozieb na úspešnú realizáciu projektu, 1538 - 1539 -- zabezpečuje dodržiavanie legislatívno-metodických zásad pre riadenie projektov, 1540 - 1541 -- zodpovedá za formálnu administráciu projektu, riadenie centrálneho úložiska projektovej dokumentácie CVTI SR, správu a archiváciu projektovej dokumentácie, 1542 - 1543 -- sleduje dodržiavanie interných riadiacich aktov. 1544 -))) 1545 - 1546 -|**Projektová rola:**|**IT ANALYTIK** 1547 -|Stručný popis:|((( 1548 -- Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie. 1549 - 1550 -- Navrhuje a implementovať zlepšenia na zvýšenie efektívnosti a kvality poskytovaných služieb. 1551 - 1552 -- Posudzuje dopady zmien na projekt a navrhovať riešenia na ich implementáciu. 1553 - 1554 -- Poskytuje podporu v procese testovania, pomáha pri tvorbe a validácii testovacích scenárov a testovacích prípadov. 1555 -))) 1556 -|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|((( 1557 -- Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky, technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov. 1558 - 1559 -- Analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom. 1560 - 1561 -- Pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom. 1562 - 1563 -- Pri návrhu IT systémov využíva odbornú špecializáciu IT architektov a projektantov. Študuje a analyzuje dokumentáciu, požiadavky klientov, legislatívne a technické podmienky a možnosti zvyšovania efektívnosti a výkonnosti riadiacich a informačných procesov. Navrhuje a prerokúva koncepcie riešenia informačných systémov a analyzuje ich efekty a dopady. Zabezpečuje spracovanie analyticko-projektovej špecifikácie s návrhom dátových a objektových štruktúr a ich väzieb, užívateľského rozhrania a ostatných podkladov pre projektovanie nových riešení. 1564 - 1565 -- Spolupracuje na projektovaní a implementácii návrhov. Môže tiež poskytovať poradenstvo v oblasti svojej špecializácie. Zodpovedá za návrhovú (design) časť IT - pôsobí ako medzičlánok medzi používateľmi informačných systémov (biznis pohľad) a ich realizátormi (technologický pohľad). 1566 -))) 1567 - 1568 -|**Projektová rola:**|**KĹÚČOVÝ POUŽÍVATEĽ** 1569 -|Stručný popis:|((( 1570 -* reprezentuje záujmy budúcich koncových používateľov projektových produktov alebo projektových výstupov, 1571 -* poskytuje súčinnosť pri spracovaní interného riadiaceho aktu upravujúceho prevádzku, servis a podporu IT, 1572 -* aktívne sa zúčastňuje stretnutí projektového tímu a spolupracuje na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov 1573 -* plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu. 1574 - 1575 - 1576 -))) 1577 -|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií|((( 1578 -* návrh a špecifikáciu funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť, 1579 -* jednoznačnú špecifikáciu požiadaviek na jednotlivé projektové výstupy (špecializované produkty a výstupy) z pohľadu vecno-procesného a legislatívy, 1580 -* návrh a definovanie rizík, rozhraní a závislostí, 1581 -* vykonanie používateľského testovania funkčného používateľského rozhrania (UX testovania) a za finálne odsúhlasenie používateľského rozhrania, 1582 -* návrh a definovanie akceptačných kritérií, 1583 - 1584 -- akceptačné testovanie (UAT) a návrh na akceptáciu projektových produktov alebo projektových výstupov a finálny návrh na spustenie do produkčnej prevádzky, 1585 - 1586 -- predkladanie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov. 1587 -))) 1588 - 1589 -|**Projektová rola:**|**ASISTENT PM** 1590 -|Projektovou kanceláriou je príslušný organizačný útvar CVTI SR v zmysle organizačného poriadku, ktorý zabezpečuje podporu riadenia projektu, najmä:|((( 1591 -- administratívnu a technickú podporu v jednotlivých fázach životného cyklu projektu, 1592 - 1593 -- vypracovanie a odovzdanie menovacích dekrétov a odvolacích dekrétov 1594 - 1595 -pre predsedu RV, členov RV, PM a podpísaných predsedom RV pre členov projektového tímu a PMO, 1596 - 1597 -- zabezpečenie oboznámenia predsedu RV, členov RV, a členov projektového tímu s projektom, ich 1598 - 1599 -úlohami a rozsahom ich zodpovedností atď. podľa pokynu PM, 1600 - 1601 -- organizačné zabezpečenie zasadnutí RV, spracovanie zápisov zo zasadnutí RV a zabezpečenie ich 1602 - 1603 -zverejnenia prostredníctvom MetaIS, ak je to potrebné, 1604 - 1605 -- organizačné zabezpečenie stretnutí realizovaných v rámci projektu, spracovanie zápisov z týchto 1606 - 1607 -stretnutí, 1608 - 1609 -- vykonávanie úloh na základe pokynov PM, 1610 - 1611 -- vypracovanie a aktualizácia zoznamov úloh, rizík, otvorených otázok a iných manažérskych správ, 1612 - 1613 -reportov, zoznamov a požiadaviek, 1614 - 1615 -- organizačné zabezpečenie pripomienkového konania projektovej dokumentácie, 1616 - 1617 -- správu projektov, monitorovanie stavu projektu, udržiavanie aktuálnosti a hodnovernosti údajov 1618 - 1619 -o projektoch a podľa potreby optimalizáciu projektov, 1620 - 1621 -- prípravu informácií o stave realizácie projektu podľa potreby, 1622 - 1623 -- zhromaždenie, analyzovanie a vyhodnotenie poznatkov z implementácie projektov a definovanie 1624 - 1625 -ponaučenia s cieľom predchádzania a opakovania chýb z minulosti, 1626 - 1627 -- zabezpečenie zverejnenia projektových výstupov jednotlivých fáz životného cyklu projektu na centrálnom úložisku projektovej dokumentácie CVTI SR a v MetaIS, ak je to potrebné, 1628 - 1629 -- poskytuje súčinnosť PM pri predkladaní projektových produktov na posúdenie ekonomickej výhodnosti 1630 - 1631 -a súladu s programovým riadením MIRRI SR, ak je to potrebné, 1632 - 1633 -- organizáciu procesov súvisiacich s výkazmi práce členov projektových tímov jednotlivých projektov, 1634 - 1635 -- vytvorenie a spravovanie centrálneho úložiska projektovej dokumentácie CVTI SR, 1636 - 1637 -- vytvorenie komunikačnej platformy v rámci projektu a medzi projektami navzájom, 1638 - 1639 -- zabezpečenie interakcie medzi zainteresovanými stranami, ich spokojnosť a realizáciu požiadaviek 1640 - 1641 -spojených s implementáciou projektu, 1642 - 1643 -- spoluprácu s metodickou podporou projektového riadenia, 1644 - 1645 -- zabezpečenie uloženia originálov projektovej dokumentácie. 1646 -))) 1647 - 1648 -|**Projektová rola:**|**MANAŽÉR KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)** 1649 -|Stručný popis:|((( 1650 -- má neobmedzený aktívny prístup ku všetkým projektovým dokumentom, nástrojom a výstupom projektu, v ktorých sa opisuje predmet projektu z hľadiska jeho architektúry, funkcií, procesov, manažmentu informačnej bezpečnosti a spôsobov spracúvania dát, ako aj dát samotných, 1651 - 1652 -- má sprístupnené všetky informácie o bezpečnostných opatreniach zavádzaných projektom v zmysle § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovení zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1653 - 1654 -- zodpovedá za posúdenie možných alternatív realizácie projektu za oblasť IB a KB, 1655 - 1656 -- zodpovedá za posúdenie požiadaviek agendy IB a KB na rozhrania a spoločné komponenty, na integrácie a procesy konverzie a migrácie, identifikácia nesúladu a návrh riešenia, 1657 - 1658 -- poskytuje konzultácie a súčinnosť pre problematiku IB a KB, 1659 - 1660 -- poskytuje konzultácie pri tvorbe šablón a vzorov dokumentácie pre oblasť IB a KB, 1661 - 1662 -- poskytuje konzultácie a vykonáva kontrolnú činnosť zameranú na obsah a komplexnosť dokumentácie z hľadiska IB a KB, 1663 - 1664 -- dohliada na zosúladenie projektu s princípmi definovanými v interných riadiacich aktoch CVTI SR a dokumentoch týkajúcich sa bezpečnosti CVTI SR, 1665 - 1666 -- zabezpečuje získavanie a spracovanie informácií nutných pre plnenie úloh v oblasti IB a KB, 1667 - 1668 -- aktívne sa zúčastňuje stretnutí projektového tímu a spolupracuje na vypracovaní manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov 1669 - 1670 -- plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu. 1671 -))) 1672 -|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií|((( 1673 -- zodpovedá́ za špecifikovanie: 1674 - 1675 - - štandardov, princípov a stratégií v oblasti informačnej bezpečnosti („IB“) a kybernetickej bezpečnosti („KB“) a ich dodržiavanie, 1676 - 1677 - - funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek na IB a KB a za ich analýzu, 1678 - 1679 - - požiadaviek na IB a KB, kontroluje ich implementáciu v realizovanom projekte, 1680 - 1681 - - požiadaviek na bezpečnosť vývojového, testovacieho a produkčného prostredia, 1682 - 1683 - - požiadaviek na bezpečnosť v rámci bezpečnostnej vrstvy, 1684 - 1685 - - požiadaviek na školenia pre oblasť IB a KB, 1686 - 1687 - - požiadaviek na bezpečnostnú architektúru riešenia a technickú infraštruktúru pre oblasť IB a KB, 1688 - 1689 - - požiadaviek na dostupnosť, zálohovanie, archiváciu a obnovu IS vzťahujúce sa na IB a KB, 1690 - 1691 - - požiadaviek na IB a KB, bezpečnostný projekt a riadenie prístupu, 1692 - 1693 - - požiadaviek na opis vývojového, testovacieho a produkčného prostredia za oblasť IB a KB, 1694 - 1695 - - požiadaviek na testovanie z hľadiska IB a KB, realizáciu kontroly zapracovania a retestu, 1696 - 1697 - - požiadaviek na obsah dokumentácie v zmysle legislatívnych požiadaviek pre oblasť IB a KB, ako aj v zmysle "best practies", 1698 - 1699 - - požiadaviek na dodanie potrebnej dokumentácie súvisiacej s IBaKB kontroluje ich implementáciu v realizovanom projekte, 1700 - 1701 - - požiadaviek a konzultácie pri návrhu riešenia za agendu IB a KB v rámci procesu „Mapovanie a analýza technických požiadaviek - detailný návrh riešenia (DNR)“, 1702 - 1703 - - požiadaviek na bezpečnosť IT a KB v rámci procesu "akceptácie, odovzdania a správy zdrojových kódov“, 1704 - 1705 - - akceptačných kritérií za oblasť IB a KB, 1706 - 1707 - - pravidiel pre publicitu a informovanosť s ohľadom na IB a KB, 1708 - 1709 - - podmienok na testovanie, reviduje výsledky a výstupy z testovania za oblasť IB a KB, 1710 - 1711 - - požiadaviek na bezpečnostný projekt pre oblasť IB a KB, 1712 - 1713 - 1714 -- zodpovedá za realizáciu kontroly: 1715 - 1716 - - zameranej na naplnenie požiadaviek definovaných v bezpečnostnom projekte za oblasť IB a KB, 1717 - 1718 - - zameranú na správnosť nastavení a konfigurácii bezpečnosti jednotlivých prostredí, 1719 - 1720 - - zameranú na realizáciu procesu posudzovania a komplexnosti bezpečnostných rizík, bezpečnosť a kompletný popis rozhraní, správnu identifikácia závislostí, 1721 - 1722 - - naplnenia definovaných požiadaviek pre oblasť IB a KB, 1723 - 1724 - - zameranú na implementovaný́ proces v priamom súvise s IB a KB, 1725 - 1726 - - súladu s platnou legislatívou v oblasti IB a KB (obsahuje aj kontrolu legislatívnych požiadaviek), 1727 - 1728 - - zameranú na zabezpečenie procesu, grafických rozhraní, integrácií, kompletného popisu rozhraní a spoločných komponentov a posúdenia z pohľadu bezpečnosti, 1729 - 1730 - 1731 -))) 1732 - 1733 -|**Projektová rola:**|**ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU** 1734 -|Stručný popis:|((( 1735 -- vykonáva odbornú prácu v projekte a poskytuje odborné stanoviská a konzultácie za príslušnú oblasť, 1736 - 1737 -- aktívne sa zúčastňuje odborných stretnutí tímu, ako aj konzultácií, 1738 - 1739 -- zabezpečuje vypracovanie, priebežnú aktualizáciu a verziovanie manažérskej a špecializovanej dokumentácie a produktov v súčinnosti a podľa pokynov tímového manažéra a PM, 1740 - 1741 -- plní úlohy uložené tímovým manažérom a PM v požadovanej kvalite a v stanovených termínoch, 1742 - 1743 -- plní dohody zo stretnutí projektového tímu, 1744 - 1745 -- odpočtuje plnenie úloh tímovému manažérovi a PM, 1746 - 1747 -- predkladá námety, podnety, požiadavky a upozorňuje na problémy a riziká súvisiace s projektom tímovému manažérovi a PM, 1748 - 1749 -- spolupracuje s projektovým tímom na strane dodávateľa, 1750 - 1751 -- zodpovedá za splnenie všetkých legislatívnych požiadaviek (právne predpisy SR a EK) a metodických a administratívnych požiadaviek súvisiacich s implementáciou projektu. 1752 -))) 1753 - 1754 -1. ODKAZY 1755 - 1756 -Bez odkazov, 1757 - 1758 -1. PRÍLOHY 1759 - 1760 -**Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel): [[//https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html//>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]] 1761 - 1762 - 1763 -Koniec dokumentu 1764 - 1765 - 523 +| | |
- 1735256445925-297.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -28.7 KB - Obsah
- 1735256455862-790.png
-
- Autor
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk - Veľkosť
-
... ... @@ -1,1 +1,0 @@ 1 -10.4 KB - Obsah